Švajčiarska lyžiarka sa rozhovorila aj o strese, tlaku či emocionálnom napätí. Lyžiarka negatívne vníma najmä správanie ľudí na sociálnych sieťach. „Ľudia by mali pochopiť, že športovec je tiež len človek. V náročných situáciách by to chcelo viac pochopenia. Každý môže mať svoj názor, ale niektorí ľudia nerozmýšľajú. Zoberú do rúk mobily a píšu, ako keby boli profesori vo všetkých oblastiach. Mať vlastný názor je v poriadku, ale vážne to musí vedieť vždy celý svet?“ pýta sa Švajčiarka.

Pre nátlak zo strany spoločnosti a preto, že si stráži súkromie, si Gutová-Behramiová pred pár rokmi zrušila sociálne siete a s manželom – profesionálnym futbalistom – sa presťahovala do Talianska. „Aj tam je veľa fanúšikov lyžovania. Spoznávajú ma na ulici, ale je to iné. Pre Talianov som dospelá žena, ktorá uspela v lyžovaní, nevideli ma vyrastať ako ľudia vo Švajčiarsku. Tí neberú vždy ohľad na moje súkromie. Keď odídete do zahraničia, máte od ľudí väčší odstup. Keď sa s nimi nechcete odfotiť, je to v poriadku. To som si vo Švajčiarsku nemohla dovoliť. Tam ma videli vyrastať a hoci mám 30 rokov, hovoria so mnou ako so 14-ročnou. To mi vadí.“

Keď Gutová-Behramiová v minulej sezóne bojovala s Petrou Vlhovou o veľký krištáľový glóbus, posledné preteky v obrovskom slalome nedokončila. V prvom kole prešla len prvými dvomi bránkami, treťou však už nie a len sa spustila dolu kopcom, hoci neurobila žiadnu chybu, ktorá by ju vyradila. Špekulovalo sa o jej rebelovaní proti Medzinárodnej lyžiarskej federácii, ktorú kritizovala za zrušenie predošlých pretekov bez náhrady.

Švajčiarka tvrdí, že za jej vypadnutím stál psychický blok. „Stále si pamätám, ako som stála na štarte s pocitom, že mi niečo chýba. Snažila som sa pred pretekmi sústrediť, motivovať, ale nič mi nešlo. Hlavou mi vírilo tisíc myšlienok. Myslela som len na to, že môžem spadnúť a zraniť sa.“

Gutová-Behramiová tvrdí, že počas kariéry sa zmenilo jej myslenie. V roku 2016, keď získala veľký glóbus, otvorene prehovorila o vyhorení. „Dnes už nepremýšľam tak, že musím získať zlatú medailu, aby som dokázala, že na to mám. Dnes pretekám, lebo je to pre mňa zábava,“ tvrdí švajčiarska lyžiarka.

Tvrdí, že predtým mala problém ukázať svoje slabosti. „Keď sa mi nedarilo, mala som pocit, že sa mi všetko rozpadá. Dnes som istejšia vo svojich rozhodnutiach. Bol to dlhý proces,“ odkrýva Gutová-Behramiová, ktorej udržať psychickú pohodu pomáha aj manžel Valon. „Pomohol mi byť úprimnejšia sama k sebe, veriť ceste, po ktorej som sa rozhodla ísť. Mám po svojom boku niekoho, kto ma podporuje a chápe.“

Lyžiarka pred 14. sezónou vo vrcholovom lyžovaní tvrdí, že jej chýba normálny život. „Chcela by som lyžovať a ísť večer domov, nie stále cestovať. Chýba mi viac času s priateľmi a rodinou. To sú veci, ktoré v určitom okamihu života zistíte, že sú pre vás dôležité, všimnete si kamarátov, ktorí majú iný život. Chcela by som cítiť ich normálnosť."

Má 30 rokov a tvrdí, že regenerácia jej dnes trvá dlhšie ako kedysi. „Keď niečo spravím zle, bolí to viac. Dnes už nedokážem trénovať na ľadovci dlhšie ako päť dní po sebe, únava je potom priveľká. Moje lyžovanie je technicky dobré, takže už nemusím tlačiť na kvantitu tréningov. Kedysi boli bežné dlhšie tréningové bloky, sedem a viac dní. Dnes idem po piatich dňoch domov. Keď som mala 20 rokov, rada som chodila trénovať na päť týždňov do Ameriky. Letiská a hotely vás však postupne unavia a dnes chcem tráviť viac času doma. Únava ovplyvňuje aj hlavu.“

Prvýkrát stála Gutová-Behramiová na lyžiach od skončenia minulej sezóny v auguste. „Tréningový plán som nemala do začiatku júna, robila som si, čo som chcela. Napríklad chodila s kamarátmi na fitness.“