Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Petra Vlhová a ďalšie lyžiarky si musia na prvé preteky sezóny počkať. Tie úvodné v Söldene v druhej polovici októbra totiž pre nepriaznivé podmienky zrušili. Muži síce na druhý deň v nedeľu svoj obrovský slalom odjazdili, ale podmienky mali od ideálu ďaleko. Podľa slov Adama Žampu priamo z dejiska pretekov sa teplomer šplhal k pätnástim stupňom Celzia.

„Bohužiaľ, lyžovanie je na ústupe, globálne otepľovanie hrá svoju rolu. Keďže žien sme sa nedočkali, sledovala som preteky mužov. Už jedenásty pretekár mal na trati ryhy, pritom to je vypreparovaný kopec. Bohužiaľ, príroda to takto zariadila. O ôsmej ráno boli na ľadovci v Rakúsku dva stupne Celzia,“ hovorí pre náš portál Jana Wollnerová.

Na začiatku novembra boli naplánované dva zjazdy v Zermatte a Cervinii. Oba sa však taktiež kvôli počasiu zrušili.

<ul>
<li>Ako vyzerá alarmujúca situácia na ľadovcoch a čo spôsobili klimatické zmeny</li>
<li>Aké zmeny bude treba urobiť vo Svetovom pohári, aby sa preteky neustále nerušili</li>
<li>Či uvidíme preteky Svetového pohára v Argentíne alebo na Novom Zélande</li>
<li>Či sa kvôli klimatickým zmenám stane z lyžovania halový šport a bude sa kvôli nedostatku snehu pretekať v halách</li>
</ul>

V článku sa dočítate:

Vysoké teploty ovplyvňujú nielen samotné preteky, ale aj prípravu lyžiarov a lyžiarok na sezónu. Petra Vlhová, rovnako ako množstvo ďalších pretekárok, sa toto leto pripravovala v Argentíne. Ľadovce v Európe totiž majú problém.

„Situácia je alarmujúca. Toto leto to bolo extrémne vidieť. Minulý rok na jar som išla na ľadovec, na ktorom som bola predtým naposledy pred piatimi rokmi, keď som ešte pretekala. Nástupná stanica na vlek je dnes o sto metrov vyššie ako pred piatimi rokmi. Situácia sa mení veľmi rýchlo,“ hovorí Veronika Velez-Zuzulová, podľa ktorej budú musieť lyžiari a lyžiarky kvôli pokračujúcim klimatickým zmenám robiť zmeny vo svojich tréningových programoch.

„Je možné, že lyžiari a lyžiarky nebudú toľko trénovať na ľadovcoch. Toto leto totiž boli zatvorené ľadovce, ktoré predtým zatvorené nebývali. Lyžovanie v lete sa už teda asi pomaly skončí,“ myslí si.

Kritickú situáciu vníma aj jej otec Timotej. „V Hintertuxe v Rakúsku som nebol viac rokov po sebe. Keď som tam po pár rokoch prišiel, bolo to tam na nepoznanie, ľadovec odchádza pred očami. Tým, že sa ľadovce zmenšujú, znižujú sa aj tréningové možnosti. Avšak kým ľadovec sa zmenšuje, záujem o lyžovanie je rovnako veľký ako predtým, až nie väčší,“ hovorí Zuzula.

Pripomína, že niekde sa síce snažia spomaliť topenie ľadovcov a prikrývajú ich bielymi plachtami, v porovnaní s celkovou plochou ľadovcov ide o zanedbateľnú časť. „Keď to bude pokračovať takýmto tempom, o štyridsať rokov sa bude dať lyžovať len v zime a je možné, že sneh zmizne úplne. Tímy budú musieť navštevovať južnú pologuľu, čím sa lyžovanie stáva veľmi drahým športom. Pre ľadovce je veľmi dôležitá jeseň a zima, aby vtedy napadlo veľmi veľa snehu. Keď sa dačo nevymyslí, o štyridsať rokov je jednoducho hotovo.“

<a href="https://www.betarena.sk/rubriky/sportove-clanky/svetovy-pohar-v-alpskom-lyzovani-program_4992.html" target="_blank" rel="noopener">Program Svetového pohára</a> bude musieť prejsť zmenami, aby sa nestalo, že bude viac pretekov zrušených ako odjazdených. Je veľmi pravdepodobné, že niektoré dejiská organizujú jedny zo svojich posledných pretekov.

„Problémové bývajú v slovinskom Maribore, ktorý je nízko položený. Keď sa tam preteky uskutočnili, boli v zlej kvalite, vždy tam pršalo. Rovnako je to aj v Záhrebe. Pozerala som kalendár a v tejto sezóne mužské preteky presunuli zo Záhrebu. Ženy trať v tomto stredisku ešte ako-tak zvládnu, ale muži jazdia brutálnejšie. Už sa teda nemôže prihliadať len na lobing a historický faktor stredísk, ale aj na podmienky a na to, ako sa globálne otepľovanie pripisuje na jednotlivých strediskách,“ tvrdí Wollnerová.

Zuzula tvrdí, že do úvahy pripadá posunutie začiatku a konca sezóny. „Možno sa preteky začnú neskôr a Svetový pohár bude trvať do konca apríla, keďže na jar býva snehu dosť. Od decembra je veľmi pravdepodobné, že sa kopce budú dať pripraviť na preteky. Keď už je sneh, vyššia teplota na jar nevadí. Čím je teplejšie, tým lepšie chytá soľ a kopec je tvrdší,“ vysvetľuje.

Južná pologuľa? Ťažko predstaviteľné

Wollnerová zase tvrdí, že v hre je podľa debát zo sveta lyžovania z posledných rokov aj presun Svetového pohára na južnú pologuľu do krajín ako Argentína či Nový Zéland. Toto riešenie však má viacero háčikov.

„Jedným dychom sa však spomína uhlíková stopa a enviro zásahy, ktoré by presuny priniesli,“ hovorí a Zuzula ju dopĺňa: „Neviem, či by bolo všetci stotožnení, aby sa preteky dakde v Čile išli v lete, a potom čakali niekoľko mesiacov na preteky v Európe, kým napadne sneh. Pred rokmi bola snaha zorganizovať preteky v Argentíne, federácie sa však proti tomu vzbúrili.“

Velez-Zuzulovej prídu myšlienky presunúť Svetový pohár na južnú pologuľu nereálne. „Bolo by to mimoriadne finančne náročné, keby sa Svetový pohár mal premiestniť do Argentíny či na Nový Zéland. Logistika by bola mimoriadne zložitá. Keď som ešte ja pretekala, boli myšlienky urobiť preteky Svetového pohára v argentínskom meste Ushuaia. Hneď sa to však zmietlo zo stola práve kvôli tomu, že by to bolo veľmi nákladné.“

Wollnerová ešte dodáva, že sa v lyžovaní zvažovala zmena aj po vzore biatlonu. „To znamená, že lyžiarky prídu na jedno stredisko a tam sa uskutoční celý balík súťaží Svetového pohára.“

Podľa bývalej lyžiarky nám globálne otepľovanie hovorí, že lyžovanie sa buď presunie na vyslovene <a href="https://purenuts.sk/product/fitnutka-bio-330-g/" target="_blank" rel="noopener">zimné mesiace</a>, alebo sa o chvíľu skončí, či presunie do hál. Poslednú možnosť síce dodala s dávkou rezervy, v posledných rokoch sa však postavilo viacero hál, kde sa dá lyžovať aj v lete.

„Nemyslím si, respektíve verím, že nie. To nie je úplne koncept toho, čo lyžovanie v sebe má, alebo aspoň toho, čo ja na lyžovaní milujem, a síce že sa vyveziete do hôr, ste na čerstvom vzduchu. V hale je to „na palicu“. Veľmi si tam nezalyžujete, nevidíte oblohu. Je to kryté, takže sa cítite ako vo výrobnej mraziarni,“ tvrdí Wollnerová a rovnaký názor zdieľa aj Velez-Zuzulová:

„Lyžovanie je šport, ktorý má byť v prírode a nie zatvorený v chladničke. Neviem a ani si to nechcem predstaviť. Bolo by to lyžovanie nasilu.“

Problémom lyžovania v hale je však okrem toho aj dĺžka ich svahov. „Rakúšania zorganizovali v hale prvé majstrovstvá Európy pred rokmi. Viacero federácií sa proti tomu vzbúrilo. Pretekov v hale už bolo niekoľko, ale problém je, že haly momentálne nie sú veľmi dlhé. Bolo by to riešenie len pre slalomárov. V momentálnych halách by ste na obrovský slalom postavili možno päť bránok, o rýchlostných disciplínach sa nemusíme ani baviť,“ myslí si Zuzula a Wollnerová súhlasne dodáva:

„Ak by sa lyžovanie stalo halovým športom, obmedzilo by sa iba na slalom. Iné disciplíny sa v hale jazdiť nedajú.“