Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/ostatne/lyzovanie/foto-mohla-byt-vlhovej-partacka-krasna-slovenka-roky-reprezentuje-cesko" target="_blank" rel="noopener">Horúce zábery krásnej slovenskej lyžiarky si pozrite vo FOTOGALÉRII</a>

V úvodných dvoch slalomoch sezóny vo fínskom Levi ste obsadili 12., resp. 10. priečku. Ste s týmto umiestnením spokojná, alebo to mohlo byť aj lepšie?

„Byť desiata a dvanásta na svete je úžasný pocit, takže v tomto smere som absolútne spokojná. Samozrejme, vždy sa dá zajazdiť lepšie, nevyhla som sa nejakým chybičkám, no moje výkony vo fínskom stredisku ma potešili. Som rada, že som dokázala ísť naplno všetky štyri jazdy, sústrediť sa na každý moment pred a počas pretekov a hlavne za to, že sa moja snaha pretavila do takých výsledkov.“

V oboch prípadoch triumfovala vaša krajanka a zároveň rodáčka z Liptovského Mikuláša Petra Vlhová. Očakávali ste, že bude tak dominovať aj po Shiffrinovej návrate?

„Všetci vedia, že Peťa je teraz najlepšia, ovládla posledné klasické slalomy Svetového pohára, takže som predpokladala, že bude triumfovať aj v Levi. Každopádne, je zaujímavé sledovať súperenie medzi Peťou a Mikaelou, dobre sa na to pozerá.“

Vlhová je síce vaša krajanka, no kým ona reprezentuje Slovensku, vy ste už roky verná českým farbám. Kedy a prečo ste sa tak rozhodli?

„Narodila som sa v Třinci, mamka je Češka a polovica mojej rodiny tam žije. Rozhodnutie reprezentovať Českú republiku urobil môj otec, po prvom roku medzi juniorkami. Do slovenskej reprezentácie som sa v tom čase nezmestila, a tak sme prešli do Česka. Predsa len som z polovice Češka aj ja.“

Nemrzí vás s odstupom času, že ste sa rozhodli reprezentovať ČR, alebo to aj po rokoch vnímate ako správne rozhodnutie?

„Beriem veci, ako sú a som vďačná, že môžem pretekať za Česko. Nikto z vtedajšej slovenskej juniorskej reprezentácie už dávno nelyžuje. Som na seba hrdá za to, kam som to dotiahla.“

Ako prijalo vaše vtedajšie rozhodnutie reprezentovať ČR vaše okolie?

„Nikto to neriešil. Otec prišiel, povedal a bolo. Nebolo by fajn, keby to prestali riešiť aj všetci ostatní? Podla mňa nie je vôbec dôležité, koho reprezentujem, ale aké mám výsledky.“

Nemajú v Čechách od vás očakávania ako od Vlhovej, ktorá sa za posledné roky prepracovala medzi absolútnu svetovú špičku?

To je skôr otázka na niekoho, nie na mňa. Celkovo je dôležité sústrediť sa sám na seba, na svoje výkony a neriešiť to, ako vás vnímajú ostatní.“

Aký máte vzťah s Petrou Vlhovou? Existujú medzi lyžiarkami kamarátstva, alebo je to skôr večná rivalita?

„Najlepšie si rozumiem s reprezentačnou kolegyňou Gabčou Capovou, trávime spolu najviac času. No väčšina dievčat je veľmi milých, vždy sa pozdravíme a prehodíme spolu pár viet.“

V Liptovskom Mikuláši ste tak trochu v tieni Petry Vlhovej. Nemrzí vás to?

„Peťa je najlepšia na svete. Ja sa s ňou neporovnávam, každá z nás má svoju cestu.“

Lyžovaním sa uživia len tí najlepší. Ako to zvládate po finančnej stránke?

„Lyžovanie je finančne náročné a ufinacovať sezónu nie je sranda. My do lyžovania dávame všetko, čo máme. Okrem toho som veľmi vďačná českému lyžiarskemu zväzu, sponzorom a rodine, ktorí ma stále podporujú.“

Vaša veľmi dobrá kamarátka je aj bývalá slovenská lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová, ktorej plagát visel vo vašej detskej izbe. Ste spolu ešte aj dnes v kontakte?

„Áno. Veronika mi nikdy nezabudne zablahoželať k dobrému výkonu, čo si veľmi vážim. Je to od nej milé.“

Čo ste na Veronike najviac obdivovali a aké ďalšie lyžiarske vzory ste ešte mali?

„Najmä jej výdrž, chuť sa zlepšovať a víťaziť. Môj ďalší veľký vzor je Janica Kosteličová z Chorvátska.“

Ako ste sa vlastne k lyžovaniu dostali? Skúšala ste to aj v iných športoch?

„Otec bol lyžiarsky tréner, čiže tá moja cesta k lyžovaniu bola automatická. No keď som bola malá, dlho som sa venovala športovej gymnastike a taktiež atletike, ktorú pre zmenu trénovala mamina. Oba športy boli skvelým doplnkom k lyžovaniu, a to najmä pre vývin rýchlosti či koordinácie a celkovo na vybitie energie. Bola som veľmi aktívne dieťa.“

Vo februári oslávite 29. narodeniny, čo nie je síce veľa, no predsa len, už ste rozmýšľali, čomu by ste sa chceli venovať, ak raz zavesíte lyže na klinec?

„Vravíte, že som stará? (smiech) Dvadsaťdeväť síce nie je dvadsať, no pre mňa je veľmi dôležité sústrediť sa na prítomnosť. Tým pádom nad budúcnosťou nejako intenzívne nerozmýšľam, no sem-tam ma niečo napadne. Nie je to však ešte nič konkrétne.“

Ako často sa dostanete domov do Liptovského Mikuláša a ako najradšej trávite voľný čas?

„Doma som pomerne často, a najmä posledné leto som kvôli pandémii koromavírusu zlomila v tomto smere všetky rekordy. Najlepšie strávený voľný čas je s kamarátkami, na ktoré sa vždy veľmi teším.“

Máte za sebou štarty na dvoch zimných olympiádach – v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018. Túžite aj po ZOH 2022?

„Áno, samozrejme a zároveň aj po nejakom peknom výsledku. Atmosféra na olympiáde sa ničomu nevyrovná a myslím si, že je snom každého športovca.“

Aké sú ešte vaše lyžiarske sny, čo by ste chceli v lyžovaní dokázať?

Chcem byť najlepšia, aká len môžem byť. Najdôležitejšie je, aby vydržalo zdravie a pokiaľ budem ďalej podávať také výkony ako v Levi, budem nesmierne šťastná.“

Rok 2020 ochromila pandémia koronavírusu. Ako to ovplyvnilo vašu prípravu na novú sezónu a ako túto pliagu vlastne celú vnímate?

„Myslím si, že som mala veľmi dobru prípravu, či už kondičnú alebo lyžiarsku na snehu. Až na to, ze som si v príprave zlomila palec, tak bolo všetko v poriadku. Je to však teraz všetko náročnejšie na organizáciu, ale ja som vďačná, že môžem robiť to, čo ma baví a že za určitých opatrení môžeme cestovať, trénovať a pretekať aj v tejto neľahkej dobe.“

Máte skôr futbalové meno, keďže nebohý Peter Dubovský patrí k najlepším futbalistom v histórii SR. Ste v nejakom príbuzenskom vzťahu?

„Nie, veľa ľudí sa ma na to pýta, ale je to naozaj len zhoda mien.“