Webu The Players Tribune poskytla mimoriadne otvorenú spoveď o pocitoch, s ktorými bojovala po rodinnej tragédii a s ktorými bojuje dodnes. „Myslela som, že skončím s lyžovaním,“ vracia sa k zdrvujúcim udalostiam.
Na športovanie vtedy ani nepomyslela. „Je brutálne ťažké pokračovať ďalej, keď som stratila otca. Keď zomrel, nechcela som lyžovať. Nemohla som jesť ani spať. Tak som sa bála snívania,“ pokračuje Shiffrinová a dodáva, že sa jej snívalo, že jej otec stále žije.
Američanka tvrdí, že stále cíti pocity, ktoré prežívala, keď sa s ním lúčila v nemocnici. „Len som si ľahla k nemu do postele, dala si jeho ruku okolo ramien a položila hlavu na jeho hruď. Chcela som, aby vedel, že som s ním. A ja viem, že to cítil,“ tvrdí lyžiarka a prezrádza, že jej najväčším strachom je, že svojho otca znova stratí. „Keď na neho zabudnem, je to akoby som ho znovu nechala zomrieť.“
Shiffrinová sa predsa len dokázala vrátiť do lyžiarskeho kolotoča. Hovorí, že len na horách môže voľne dýchať, počas pretekov však bojovala so psychikou. Milovaný otec, ktorý nechýbal na žiadnych pretekoch s fotoaparátom v rukách, tam zrazu nebol.
„Keď som mala šancu vyhrať prvé preteky po otcovej smrti, pred štartom druhej jazdy som zažila neskutočný moment. Vedela som, že ak predvediem dobrú jazdu, vyhrám. Ale hovorila som si, že ak vyhrám, vyhrám v realite, v ktorej to môj otec nezažije. Pýtala som sa samej seba, či chcem vôbec existovať v tejto realite?“ odkrýva myšlienky Shiffrinová.
Tvrdí, že keď preteká, snaží sa všetky ostatné myšlienky ako tie lyžiarske zablokovať. Tie na otca však zablokovať nevie. „Počula som jeho hlas. Potom som už len nechala ísť lyže voľne dole, nechala som ich vyhrať,“ hovorí.
Vo svojej spovedi sa Američanka vrátila aj k nevydarenej olympiáde v Pekingu, na ktorej šokujúco nezískala ani jednu medailu. „Všetci sa ma pýtajú, čo sa stalo. Ja to jednoducho neviem. Ľudia si úspechy spájajú s tým, že som v poriadku a neúspechy s tým, že nie som. Pravdou je, že ja som aj nie som OK.“
