Všetko sa odohralo počas pretekov Super-G vo februári, keď Nórka po podkĺznutí skončila v ochrannej sieti. Poranila si koleno, zlomila si lýtkovú aj holennú kosť. Niekoľko mesiacov po hrôzostrašnom zranení Vickhoff Lieová konečne začína s tréningom, na sociálnej sieti sa pochválila fotkou z posilňovne.
Pri spomienkach na ťažký pád nórska lyžiarka najviac ľutuje, že neupadla do bezvedomia a tvrdí, že takúto skúsenosť by nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi. „Kiežby som omdlela, pretože to bola strašná bolesť, na všetko si veľmi dobre pamätám. Na stupnici od 1 do 10 bola bolesť na úrovni 20. Snažila som sa vnímať pokyny záchranárov, ale veľmi to nešlo, a to aj preto, že som im príliš nerozumela, keďže hovorili iným jazykom,“ spomína Vickhoff Lieová na pád na konci februára.
Okamžite síce dostala lieky na bolesť, ich účinky však príliš necítila. Keď ju dostali do cieľových priestorov, tímovú kolegyňu Ragnhild Mowinckelovú prosila, aby jej dali ďalšie sedatíva. „Povedala som Ragnhild, že už viac nemôžem. Povedala som jej: musíš ich prinútiť, aby mi dali ďalšie lieky. V sieti som začala kričať, pretože som chcela, aby niekto prišiel a dostal moju nohu do správnej polohy. Snažila som sa záchranárom povedať, že som si zlomila nohu. Keď mi hovorili: uvoľnite sa, upokojte sa, bolo ťažké to splniť. Po páde mi to pripadalo ako dve hodiny, kým som dostala pomoc.“
Vickhoff Lieová sa fanúšikom po hrozivej skúsenosti prihlásila z nemocnice. Prvé hodiny a dni po páde boli extrémne náročné. „Bola som v nemocnici a snažila som sa zdvihnúť nohu. Potom som zbadala, že noha zostala ležať na posteli, zatiaľ čo koleno sa hýbalo. Vtedy som si uvedomila, že koleno bolo poriadne rozbité,“ opisuje lyžiarka.
Momentálne sa Nórka sústredí na návrat na svahy, jej hlavným cieľom zostávajú olympijské hry v Pekingu. Uvedomuje si však, že návrat nemôže unáhliť, keďže stále pociťuje bolesti a má ťažkosti pri chôdzi.
„Keby som to unáhlila a vrátila sa s bolesťou, problémy ma budú trápiť po zvyšok života. Takúto situáciu som ešte nikdy nezažila. Prišlo veľa vzostupov aj pádov, snažím sa brať každý deň tak, ako príde. Musím sa uspokojiť s malými krokmi, ktoré som predtým považovala za samozrejmosť. Chcem sa vrátiť bez bolesti, dám si na to čas.“
