Olympiáda je festivalom športov, ale aj iných sprievodných podujatí, kde krajiny z celého sveta prezentujú svoju jedinečnosť. Tak ako na prezentácii národných jedál neďaleko olympijského štadióna. Domáca Kórea má na výstave chutí viac než 40 stánkov, zahraničné zastúpenie má len 14 krajín. Prekvapivo sa medzi nimi nachádza aj Slovensko. Jeho účasť vybavoval Polívka s kamarátmi viac než dva mesiace. „Primárne ponúkame skalické trdelníky, ďalej tu máme guláš, slovenské pivo, ale aj bryndzové halušky,“vymenoval.

V slovenskom stánku denne vyrobia desiatky trdelníkov.
V slovenskom stánku denne vyrobia desiatky trdelníkov.
Zdroj: autor

Záujem o našu kuchyňu je značný.„V prvý deň robila o nás reportáž kórejská štátna televízia, aj to pomohlo. Ľudí fascinuje predovšetkým trdelník – má netradičný oválny tvar a, samozrejme, im aj chutí,“ vyzdvihol mladík v čiernom kuchárskom úbore. Kórejčania si zvyknú dávať na všetko polevu.„Ponúkame preto variácie trdelníka so slivkovým džemom, ktorý si sami vyrábame, s čokoládou a arašidovým maslom. Veľmi radi ho tiež kombinujú s pivom,“prekvapí Polívka. V stánku okrem neho pracujú aj ďalší Slováci žijúci v Kórei. Vraj tak zdôraznia autenticitu a ľudia produktu viac veria.

Slovenský stánok v Pjongčangu.
Slovenský stánok v Pjongčangu.
Zdroj: autor

S nápadom vyrábať v Kórei trdelníky prišiel jeho kamarát Michal Dutka. „Recept je z miestnych surovín. Dávame tam veľa žĺtkov a masla. Nemajú tu hladkú a polohrubú múku ani náš tuzemák. Musíme si tiež vyrábať vlastné droždie. Postupovali sme spôsobom pokus, omyl, skúšali sme to na sebe a zjedli sme dosť trdelníkov,“ smial sa Ervin. Polívka odišiel do Kórey pred 5 rokmi, inšpiroval ho sused pochádzajúci z tejto krajiny. Nedávno dokončil štúdium medzinárodnej štátnej správy so zameraním na ekonomiku. Trdelníkom sa začal venovať popri škole. „V uplynulých mesiacoch sa záujem výrazne zvýšil. Po olympiáde by som sa chcel tomu venovať naplno,“ prezradil svoje plány.

Písať a čítať po kórejsky sa naučíte, ťažké je hovoriť 

Polívka pred príchodom do Kórey neovládal reč. „Veľa ľudí odrádza písmo, keďže nejde o latinku. Čítať a písať sa však naučíte v priebehu pár týždňov,“ vysvetlil Polívka. Horšie je to už s hovoreným slovom. „Je to ťažký jazyk, kórejčina je emočná a má niekoľko honorifikačných systémov. So starším alebo s nadriadeným používate pri komunikácii inú formu slov, intonáciu i formovanie viet než s mladším alebo kamarátom,“ dodal.