Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/ostatne/foto-ma-odvahu-nadherna-priatelka-znameho-slovenskeho-tenistu-ma-krasne-nebezpecne-hobby" target="_blank" rel="noopener">Simanovej zábery iba v plavkách nájdete vo FOTOGALÉRII</a>

Ako ste sa dostali k freedivingu a odkedy sa mu vlastne venujete?

„K freedivingu som sa prvýkrát dostala v Austrálii. Kamoška, ktorá so mnou kedysi plávala, ma vzala do oceánu. Bola to láska na prvý pohľad.“

Nemali ste z toho zo začiatku strach? „Strach? Z čoho? Nedá sa ponárať, keď máš strach. Musíš mať z toho radosť a cítiť šťastie.“

Čo vás na tejto forme relaxu, resp. koníčku najviac baví?

„Keď som vo vode, som voda. Ja to tam čarovné, úplne ticho. Nikto odo mňa nič nechce, nič nepotrebuje, nemusím nič riešiť. Vypínam hlavu. Nemôžem na nič myslieť, lebo vtedy sa spaľuje najviac kyslíka a dole dlho nevydržíš. Je to absolútny reset. Je to vášeň. Freediveri dokonale ovládajú svoje telo. Aj keď už hovorí, že sa treba nadýchnuť, vtedy sa freediver ešte viac uvoľní a bez dychu vydrží dlhšie. Ľudské telo je úplne dokonalé.“

Aký je váš rekord, do akej najväčšej hĺbky ste sa ponorili?

„Najradšej mám freediving bez plutiev, vtedy sa cítim úplne slobodná. Najviac som sa ponorila do 45-metrovej hĺbky. Nerobím to súťažne, ale pre radosť. Potom ešte trénujeme statiku, čo je zadržanie dychu v pokoji pod hladinou.“

Koľko vydržíte pod vodou na jeden nádych?

Kde ste sa freedivingu už venovali, kde ste sa už ponárali?

„Všade, kde sa dalo a kde som zohnala freediverov, pretože sám pod vodu hlboko nemôžeš ísť. Mexiko, Egypt, Austrália, Chorvátsko, Reunion a ďalšie. A samozrejme, Košariská pri Bratislave, kde je na jednom mieste takmer päťdesiatmetrová hĺbka.“

Ako mamino hobby vníma váš syn Lucas?

„Lucas sa snaží snorchlovat a napodobňovať všetko, ako každé dieťa. Ale keď chodím freedivovat, väčšinou bez neho, pretože na brehu nikto neostáva a nemal by na neho kto dávať pozor. Sem-tam ho vezmem a povozí sa na člne.

Aký najkrajší zážitok sa vám spája s freedivingom?

„Veľký zážitok bol však freediving pod ľadom. Bola nádherná viditeľnosť a toľko rýb, čo som nikdy nevidela. Ale v takej zime sa dlho nedá vydržať. Aj napriek neoprénu oziabaju nohy, ruky a tvár. Rozmrazovala som sa dosť dlho... (smiech) Ľudia pri brehu nechápali, že ideme pod ľad bez kyslíka v takej zime.“

Freediving je párový šport. Pokúšali ste sa na to prehovoriť aj vášho životného partnera a zároveň známeho slovenského tenistu Lukáša Lacka?

„Lukáš nie je vodný živel, ale snorchloval pri koralových útesoch. Keď však vidí, že sú niekde žraloky alebo raje, nejde. Ja som, naopak, celé dni pod vodou a sledujem všetko, čo sa dá. Napr.ako sepie menia farby, ako si žijú ryby na koralových útesoch alebo ako sa vznášajú raje a manty. Je to nádherné. Už ako dieťa som mala rada podmorský svet a naši ma nevedeli dostať z vody. Milujem vodu, milujem jej slanú chuť a cítim sa tam ako doma. Baví ma aj kitesurfing.“

Máte dokonalú postavu. Čo mu za ňu vďačíte? Je pravda, že aj pri freedivingu sa dá spáliť množstvo kalórii?

„Ďakujem, športujem odmalička. Dvanásť rokov som plávala, pričom mojimi hlavnými disciplínami bolo 200 m prsia a 200 m polohovka. Mám doma celkom slušnú zbierku pohárov a medailí. Najmä sme boli skvelá partia, mali sme veľmi prísneho trénera a každý víkend sme boli na súťažiach. Ranné tréningy v studenom bazéne a vstávanie o piatej ráno, v zime, v snehu, často na to spomínam. Bola to dobrá škola do života. A áno, je pravda, že freediving spaľuje veľa kalórií, ale to je úplne vedľajší efekt, ktorý žiadny freediver nerieši.“

A čo vy a tenis? Zahráte si ho niekedy s Lukášom spoločne?

„ S Lukášom ho nehrávame, ale raz v Miami na turnaji som si zahrala s jeho trénerom a bol prekvapený, že viem aj podávať. Tenisový kurt sme mali pred domom, brat ma tam vkuse vláčil ako malú sestru a hlavnú zberačku loptičiek, a tak som aj niečo priučila…“ (smiech)

Zdedil syn Lucas po niekom z vás športové vlohy, venuje sa nejakému športu?

„Lucas má rád šport, čoho sa chytí, to mu ide. Pláva, bicykluje, lyžuje, učím ho všetko. Trénuje aj tenis, má radosť z pohybu, tak nech mu to vydrží.“