Prijali ste ponuku asistentky trénera ženskej reprezentácie. Kto vás oslovil?

Tréner reprezentácie Ján Packa ma oslovil na turnaji v Stupave, či nemám záujem o túto pozíciu. Bol to pre mňa šok, ale na druhej strane zároveň výzva. Veľmi rada sa vzdelávam, zisťujem nové veci a aj ich prinášam do hádzanej. Chcem súčasnému tímu vrátiť bojovnosť a dravosť, pretože mu chýbajú. Nemá vodcu, ktorý by to na palubovke vyhecoval. To bude moja hlavná náplň práce.

Neťahá vás to počas zápasov na palubovku?

Ježiš, ani mi nehovorte. (smiech) Už po prvom zápase, ktorý sme s reprezentáciou odohrali, som si povedala, že takto fungovať je jednoducho strašná pozícia. Verím, že sa to postupne utíši, ale momentálne mám tiky vybehnúť na palubovku hlavne vo fázach, keď sa našim hráčkam nedarí. Vtedy najviac trpím.

V reprezentácii pôsobí ako hlavný tréner Ján Packa, ktorý bude od novej sezóny trénovať Šaľu. Vás dokonca v minulosti trénoval práve v tomto klube. Aký je?

Je prísny, má svoje veci a tak to jednoducho musí byť. Dbá na to, aby hráčky dodržiavali určité herné pravidlá. Je to jeden z prísnejších trénerov, ale má to niečo do seba, keďže v jeho tíme je disciplína.

Katarína Dubajová dnes trénuje deti.
Katarína Dubajová dnes trénuje deti.
Zdroj: archív Kataríny Dubajovej

Napriek tomu, že máte 40 rokov, v Seredi pôsobíte ako hrajúca trénerka a dokonca ste sa stali najlepšou strelkyňou 1. ligy (druhá najvyššia súťaž). Doberáte si mladšie spoluhráčky?

Viac-menej si z toho robím srandu. Keď sa však pozriem na môj ročník narodenia, také veci by sa nemali stávať. Svedčí to o celej úrovni 1. ligy, v ktorej hrá Sereď, ale aj najvyššej súťaže. Hádzaná išla úrovňou veľmi, veľmi dole. Ja sa však snažím moje spoluhráčky a zverenkyne v Seredi týmto motivovať a hovorím im: pozrite sa na mňa, ja ešte behám, ktorá z vás bude v mojich rokoch behať?

Okrem Serede a najnovšie reprezentácie trénujete aj v Šali mládežnícke tímy (prípravka, mladší a starší žiaci, posledné štyri mesiace dorast). Ako to zvládate?

Pokým sme netrénovali dorastencov, prišlo mi všetko v pohode. Aj potom som si povedala, že to je len na štyri mesiace a zvládneme to. O jednej som „pozbierala“ deti, o pol druhej sme začali s tréningom, do šiestej sme boli v hale v Šali, odtiaľ sme utekali do Serede, odkiaľ som prišla večer pred desiatou, prezliekla sa a hneď spala. Posledné tri týždne boli nesmierne náročné. Keď ste nonstop v hale, berie vám to energiu. Kým som netrénovala dorastencov, som mala aj trochu voľného času, potom už nie.

Ako sa vám darilo skrotiť dorastencov?

Bola to katastrofa. Sem-tam sa síce snažili rešpektovať, ale hráči, ktorí sú momentálne v doraste, nemali hádzanársku výchovu od mládeže. Boli to veľmi ťažké štyri mesiace aj pre psychiku. Hráči nás nebrali, ťažko sa s nimi komunikovalo cez zápas. U polovice sme si získali rešpekt, u druhej nie. Mali to jednoducho v hlave a v podstate som ich chápala: nikto ich nekoučoval a každý si robil, čo chcel. Nemali disciplínu a niekedy sme sa na striedačke pýtali, na čo sme vôbec tam. Chceli sme pomôcť, ale často sme cítili, že to je zabitý čas. Išli sme do toho s elánom, ale keď sme po dvoch týždňoch zbadali, ako to tam vyzerá, elán odišiel. Bolo to náročné, ale zároveň to bola dobrá škola.

Trénujete a sledujete aj deti. V čom sú dnešní mladí športovci iní ako vy, keď ste boli v ich veku?

Majú veľmi veľa možností. My sme to tak kedysi nemali. Myslia si, že je všetko v pohode, nemusia urobiť nič navyše. Ja som tiež nerada behávala, bola som ten najväčší frfloš, vedela som však, že to potrebujem, že si musím ísť sama zabehať či ísť do posilňovne. Keď dnes u mladých nájdete z päťdesiatich dvoch takýchto, je to veľa. Neberú to tak, že tým robia niečo pre seba. Preferujú sadnúť si doma alebo na kávičku, ťukať do mobilu. To je ich svet. Tak vyzerá potom aj celý šport. Navyše, nedávajú do hry srdce. Berú to tak: a veď idem. Deti, ktoré trénujem, sa snažíme vychovávať trochu inak, aby to odmalička prenášali na palubovku.

Napriek tomu, že má 40 rokov, Dubajová stále hráva za Sereď a dokonca je najlepšou strelkyňou súťaže.
Napriek tomu, že má 40 rokov, Dubajová stále hráva za Sereď a dokonca je najlepšou strelkyňou súťaže.
Zdroj: archív Kataríny Dubajovej

Ako hodnotíte sezónu šalianskych hádzanárok?

Základnú časť mali dobrú, keďže skončili na 3. mieste. V play-off sa im zranilo viacero hráčok, napriek tomu mal Prešov ešte nižší vekový priemer ako Šaľa, takže takéto zakopnutie sa im nemalo stať. Slová o tom, že hrali bez dôležitých hráčok, sú výhovorky. Prečo dokázali bez týchto hráčok vyhrať prvý zápas o štrnásť gólov? Bolo to zrejme o niečom inom, to je však len môj osobný názor.

Šaľa v posledných rokoch výrazne omladzuje, odráža sa to aj na posilách, ktoré prichádzajú do tímu. Čo si myslíte o tomto trende?

Nie je to zlý spôsob, ale v tíme musí byť vždy staršia generácia hráčok, aby mladé hráčky mali od koho získavať skúsenosti. Takto sa nemajú od koho učiť. Nie je nič lepšie ako tím poskladaný z mladej, strednej aj staršej generácie hráčok.

Aký máte názor na úroveň a postavenie slovenskej hádzanej v spoločnej česko-slovenskej súťaži?

Úroveň je slabá a to sa potom odráža aj v reprezentácii. Aby v najvyššej súťaži hrali štyri slovenské tímy, je hanba. Kedysi to bolo naopak. V tejto súťaži hrali štyri české kluby a osem slovenských. Teraz to je z pohľadu Slovenska des a hrôza. Slovenských tímov musí byť viac, aby zamiešali kartami. Musí sa tu niečo zmeniť, ale stále o tom len rozprávame, stále sa nikde nič nemení a je to o tom istom.

Čo konkrétne by sa malo zmeniť v slovenskej hádzanej, resp. v športe ako takom?

V prvom rade sa musí zobudiť štát a športový zákon sa musí zmeniť. Musia sa začať stavať športoviská, nie nákupné centrá. Keď sa toto nezmení, ďalší Sagan či iné hviezdy už nevyrastú. Je to vidieť vo futbale, hokeji a každom jednom športe. Športový zákon máme hrozný. Nemáme žiadne výhody. Kluby musia za hráčov všetko odvádzať, ťažko sa zháňajú peniaze. Neexistuje podpora od štátu, ktorá by hovorila: dávajte peniaze na deti a na šport, doprajte im nejaké výhody. Peniaze na Slovensku sú, ale ulievajú sa niekde úplne inde.

Môže vás zaujímať:

Hamšík strelil 23. gól v reprezentácii a vyrovnal rekord Vitteka: Na dosiahnutie tohto míľnika potreboval 114 zápasov

Šikana tureckých futbalistov na islandský spôsob: Naťahovanie pasovej kontroly a rozhovor do kefy

Nemyslel som si, že tu budem aj v roku 2019. Nadal odoláva veku: Vôbec si to neviem vysvetliť