Vtedy ešte neboli také medicínske vynálezy ako dnes, keď si biatlonisti otejpujú tvár, aby im citlivé miesta nezamrzli a chránili si ich. „Mne vtedy dal náš doktor Ero Caban gázu okolo tváre. To bolo všetko. Samozrejme nebolo to stopercentné a keď som šla dole kopcom v tom mraze, tak mi dokonca zamrzol nos,“ zaspomínala si Martina.

Vtedy našu výpravu privítala na severe Európy skutočne krutá zima. „Pamätám si, že bolo -38 stupňov Celzia a tak sa štart pretekov stále odkladal. Čakali sme týždeň, kým sme mohli nastúpiť na štart. A aj to bolo -14, keď sme šli na trať. Organizátori robili všetko možné. Postavili napríklad vatry okolo trate, aby zohriali vzduch. Lenže vatry dymili a nás zase dusilo, takže ani ohníček nám veľmi nepomohol. Preto sme museli čakať, kým mrazy ustúpia. Pretekať sa dá totiž podľa regulí do mínus dvadsať. Mrazy sú nebezpečné totiž v tom, že by sme si pri rýchlych nádychoch v takom počasí mohli spáliť priedušky,“ dodala.

Napriek tomu získala vtedy Martina Schwarzbacherová pre Slovensko striebro, čo je zatiaľ jediná medaila z majstrovstiev sveta. „Mráz ne mráz išla som ako strela. Bola som veľmi dobre pripravená najmä po bežeckej stránke. Zdolala ma jedine Ukrajinka Olena Zubrilová. V cieli som bola neskutočne šťastná a dodnes mi pri spomienkach behá mráz po chrbte,“ uzavrela Halinárová.

Mohlo by vás zaujímať:

Burlivák Řepka pri ďalšom súde neuspel: Čaká ho väzenie natvrdo!

Tri mesiace pred šampionátom sa začínajú objavovať lístky za vyššie ceny: Na zápas Slovenska zacálujete aj 150 eur!

FOTO Biatlonistky privítali v Kanade kruté podmienky: Pretekať? Úplný nezmysel, tvrdí doktor