10. septembra 1960 Rím 17:30 na slávnom Kapitolskom námestí štartujú olympijský maratón. Na štarte sú všetci favoriti, ale zraky fanúšikov, fotografov a novinárov sa upierajú na jedného z dvoch etiópskych bežcov. Beží totiž bosý. O 2:15 minút dobieha bosý Bikila prvý do cieľa. Neuveriteľné!

Bol len náhradník

Etiópski bežci mali veľký potenciál, ale nedokázali ho predať. Preto etiópsky cisár Hajilä Sillase najal švédskeho trénera Onniho Niskanena. Ten mal pripraviť tím na olympiádu, kam mali cestovať len dvaja bežci na dlhé trate. Vo výbere bol Besha Teklu, ktorý porazil Bikileho na vojenských hrách. Druhým bol Berat. Teklu však dostal pred olympiádou zápal pľúc a Berat to prehnal s tréningom. Z hlavného mesta Addis Abeba do tréningového centra vzdialeného 50 kilometrov sa rozhodol ísť behom. Myslel si, že to bude dokonalá príprava. Prišiel vyčerpaný a takmer zomrel.

Nakoniec do Talianska cestoval Bikila a Abebe Wakgira. Bolo to na poslednú možnú chvíľu.

Bosí bežali obaja

Hovorí sa, že Bikila sa cítil nepohodlne v nových bežeckých topánkach, tak sa rozhodol bežať bosý. Nie je to však celkom pravda. Niskanen bol starý lišiak a už pred pretekmi si na rôznych častiach trate odskúšal beh s topánkami aj bez nich. Nakoniec zistil, že bosý atlét spravil za minútu o 5 až 6 krokov viac ako ten obutý. Do kariet mu nahrával aj večerný čas behu, keď asfalt už nebol tak horúci. Rozhodnutie bežať naboso sa teda nerodilo zo sekundy na sekundu, ale bolo premyslené. Etiópski bežci chodili bosí aj po olympijskej dedine. „S Abebom sme sa skrývali v stane až do začiatku pretekov, pretože ostatní sa nám smiali,“ zaspomínal si Bikila.

Niskanen však nerátal, že na maratóne čaká jeho zverencov ešte jedna hrozba. Nakoniec totiž bežal aj šampión na 10-tisíc metrov Rhadi Ben Abdesselam, keď sa prihlásil len tesne pred štartom. Práve on bol v pretekoch najväčším súperom Bikilu a bežali bok po boku takmer až do cieľa. Všetko sa rozhodlo nakoniec až v poslednom úseku. „Kilometer pred cieľom som zrýchlil a súperove kroky som takmer nepočul. Keď som zrýchlil ešte viac, tak som sa ani nemusel otáčať, aby som sa uistil, či som prvý,“ prezradil neskôr Etiópčan. V cieli mal pulz len 88 úderov za minútu a pritom vytvoril nový svetový rekord.

Hrdina na šibenici

Bikila sa vrátil domov ako národný hrdina. Cisár mu udelil hodnosť desiatnika, ocenil zlatou hviezdou a o pár mesiacov neskôr takmer popravil. V Etiópii sa chystal vojenský prevrat, ktorý bol nakoniec potlačený. Meno Bikilu sa našlo na zozname najaktívnejších účastníkov. Bol odsúdený na smrť, ale dostal milosť.

V TokiuBikila obhájil zlatú medailu.
V TokiuBikila obhájil zlatú medailu.
Zdroj: Getty Images

Vrátil sa k tomu, čo mu išlo najlepšie a v Tokiu 1964 olympijské zlato obhájil. Napriek tomu, že tri týždne predtým mu vyoperovali slepé črevo. V Mexiku 1968 mohol vyhrať tretie zlato, ale pre bolesť v ľavom kolene na 17. kilometri odstúpil.

Autonehoda a koniec

Po hrách v Mexiko City havaroval v aute a zostal navždy ochrnutý na spodnú časť tela. „Úspešní ľudia čelia v živote veľkým výzvam. Z Božej vôle som sa stal dvojnásobným olympijským víťazom. Tieto víťazstvá som prijal ako dary zhora a svoju nehodu a stav po nej som prijal taktiež ako Božiu vôľu. Chcem len šťastne dožiť,“ povedal po prepustení z nemocnice.

Aj na vozíčku to Bikila skúšal so športom. Učarovala mu lukostreľba a stolný tenis.
Aj na vozíčku to Bikila skúšal so športom. Učarovala mu lukostreľba a stolný tenis.
Zdroj: Getty Images

Bikilea však na šport nezanevrel. Skúšal to so stolným tenisom aj lukostreľbou. Štyri roky po nehode však zomrel na krvácanie do mozgu. „Mussolini použil stovky tisícok talianskych vojakov na dobytie Etiópie, ale stačil jeden Etiópčan, aby dobyl Rím,“ hovorí sa o legende Abeba Bikila.