Majster sveta Imrich Bugár závidí slovenským športovcom: V Čechách legendy ignorujú

Vďaka nej sa napokon stal historicky prvým majstrom sveta v tejto disciplíne. Pri príležitosti životného jubilea sme ho vyspovedali.

Vyrastali ste na Žitnom ostrove v dedinke Ohrady, aké ste mali detstvo?
- Nádherné. Bol som prostredný z chlapcov v rodine, takže som rodičom najviac pomáhal pri našom hospodárstve. Keďže sme chovali aj zvieratá, veľa som kmital. Za úlohu som mal pásť kravu, kŕmiť kačice a kurčatá, zbierať vajcia atď.

Začínali ste s hádzanou, no skončili ste pri atletike. Čím vám učaroval disk?
- Miloval som hádzanie kameňov do diaľky aj na cieľ. Aj preto som začal na základnej škole v Trhovom Mýte hrať hádzanú za školu a bol som celkom úspešný. Raz sme vyhrali 32:3 a ja som strelil 28 gólov. Hádzanú som hral aj na učilišti Slovnaftu v Bratislave, no tam sa mi stala nepríjemná udalosť. Raz som pri streľbe na bránu zasiahol brankárov členok a zlomil mu ho. Odvtedy som sa bál strieľať na brankárov, a tak som sa začal venovať disku. Aj v tom sa mi darilo, keďže v 18 rokoch som sa dostal do juniorského národného tímu a odišiel do Švédska na medzinárodné preteky.

Čo rozhodlo, že ste odišli na vojenčinu do Prahy?
- Pôvodne som mal ísť na vojnu do Banskej Bystrice, ale tréner Pataky už vedel, že sa chystá emigrovať, tak ma nechcel. Druhá vo výbere brancov bola RH Praha, ale tréner Čihák mal vo svojej skupine aj Wybranca poľskej národnosti, tak nechcel ešte Maďara, ktorý veľmi nevedel česky. Tak som nakoniec narukoval do Dukly Praha, kde so mnou začal pracovať tréner Miloslav Vlček. Celkovo sme vydržali spolu 21 sezón, kým neodišiel do dôchodku.

Ako s odstupom času hodnotíte pôsobenie v Dukle Praha. Myslíte si, že by ste tie úspechy na Slovensku nedosiahli?
- Podmienky v Dukle boli najlepšie a vďaka tomu som sa stále zlepšoval. Vo veku 22 rokov som hodil 62,54 m a dodnes je to najlepší výkon v U22 ČR. V roku 1978 som na majstrovstvách Európy získal svoju prvú medailu výkonom 64,66 m.

Nevyčítali vám niekedy Slováci, že ste odišli do Čiech a ostali žiť v Prahe?
- Nemal som v tomto žiadne problémy, pretože som reprezentoval Československo. Rovnako som nemal ani problémy, že som Maďarom. Ja som stále Čechoslovákom. V Prahe už žijem 51 rokov, a tak sa tam cítim ako český Maďar.

Na svojom konte máte množstvo medailí. Ktorá z nich Vás stála najviac driny?
- Mal som radosť z každej medaily a najviac si vážim tú z MS 1983 v Helsinkách. Stal som sa prvým majstrom sveta v hode diskom, a to mi nikto nemôže vziať. Škoda, že sme nemohli ísť na olympiádu do Los Angeles, kde by som určite bojoval o zlato. Víťaz OH Danneberg prehral v tom roku všetkých 12 pretekov. 14 dní po olympiáde v Bruseli som porazil všetkých finalistov z olympiády v Los Angeles a vyhral som výkonom 69,94 m.

Aké ste mali rituály pred súťažou či samotným hodom diskom? Pomáhalo to?
- Pred pretekmi som nemal žiadny špeciálny rituál, ale na spanie som si dal 3 deci bieleho vína. Použil som ho ako tabletku na spanie.

Ako ste sa počas kariéry vysporiadali s popularitou? Zbalili ste na ňu aj svoju manželku?
- Popularita je súčasťou športu a je veľmi príjemná. Ľudia vás na ulici spoznajú a chcú sa odfotiť a vymeniť si pár slov. Nemal som s ňou spojené nepríjemné skúsenosti. Rád som chodil na školské besedy. S manželkou sme sa stretli úplne za iných okolností. Bolo to na ubytovni, kde sme žili a na začiatku ani nevedela, že som športovec.

Čomu ste sa venovali po skončení aktívnej športovej činnosti a čomu sa venujete dnes?
- Po 21 sezónach aktívneho športu som zostal pracovať v Dukle v skupine zahraničných športových vzťahov. Staráme sa o športovcov Dukly, ktorí chodia na zahraničné sústredenia a súťaže. Lyžiari, parašutisti, veslári, kanoisti, cyklisti a tiež strelci stále jazdia po celom svete. Zmluva mi vyprší 30. júna, takže potom už asi pôjdem do ozajstného dôchodku.

Nelákala Vás politika, alebo nelákali Vás do politiky ako známu osobnosť?
- V roku 2006 ma prehovorili, aby som kandidoval do Senátu, ale bohužiaľ to nevyšlo. V politike sa nehrá Fair Play a to mi prekážalo najviac.

Spomínali ste, že čím ste starší, častejšie chodíte po doktoroch. Trápia Vás následky zo športovania, keďže sa vraví: športom k trvalej invalidite?
- Až do mojich 58 rokov som nemal žiadne väčšie problémy so zdravím a potom to začalo. Po účasti v Star dance som musel podstúpiť operáciu ľavého kolena a pred 2 rokmi som si nechal vymeniť aj pravé koleno. Inak mám vyšší krvný tlak, zvýšenú hladinu cukru.

V 80. rokoch minulého storočia ste spolu s Fibingerovou, Kratochvílovou či Macurom patrili medzi TOP svetových atlétov pochádzajúcich z Československa. Ešte partia okolo Železného dokázala veľké úspechy a potom akoby tomu uťalo. Prečo?
- Je to systémovými chybami v športe od roku 1991 po rozdelení štátu. To, čo nám závideli po celom svete, naši politici zrušili. Dávajú mladým ľuďom čoraz menej peňazí a potom nie je z čoho budovať tú pomyselnú pyramídu z výkonnostného k vrcholovému športu. V Maďarsku a Poľsku to robia lepšie a majú aj výsledky.

Ako sa žije zaslúžilým, no vyslúžilým športovcom v Česku?
- Bohužiaľ, v Českej republike nie je snaha pomáhať športovcom na dôchodku a nie je snaha to urobiť politicky. V atletike neexistuje ani Sieň slávy a súčasné vedenie zväzu nemá záujem ju vytvoriť. Na rôzne podujatia ani nepozývajú starších športovcov. Na Slovensku sú na tom moji kamaráti v tomto smere lepšie.

Oslávencove úspechy
1978 ME v Prahe bronz
1980 OH v Moskve striebro
1982 ME v Aténach zlato
1983 MS v Helsinkách zlato
1985 Grand Prix IAAF zlato

1978-1992 13-krát majster Československa
1980-1985 6-krát atlétom roka
1982 československý športovec roka

Jediné, čo Imrichovi Bugárovi v živote chýbalo a za čo by bol ochotný vymeniť každú medailu, bolo dieťa. S manželkou Oľgou sa vymodleného potomka dočkali až po 15 rokoch snaženia. „Na bábätko sme čakali celých 15 rokov a v roku 1995 sa to konečne podarilo. Na Štedrý deň som si dcéru priviezol domov. Rozhodol som sa, že končím s aktívnou kariérou, pretože mi vadilo dlhé odlúčenie. Navyše, už som mal 40 rokov a moja výkonnosť išla dole. Tak som si sadol do kancelárie,“ zaspomínal Imrich Bugár v relácii Blízke stretnutia.

Ako dcérka Olinka rástla, užívala si otcovu popularitu. Sprevádzala ho na každom významnom podujatí, dokonca aj počas jeho účasti v populárnej tanečnej súťaži Star Dance. Nechýbala na žiadnom tréningu, otecka natáčala na kameru a doma s ním potom prechádza chyby. Je na neho hrdá rovnako ako on na ňu. Médiá vtedy zaujímalo, prečo sa na manžela neprišla pozrieť aj pani Bugárová. „To je pani Columbová. Nikam nechodí, fandí mi z domova,“ prezradil na svoju manželku roztancovaný idol českého národa.