Olympiáda sa ešte nezačala, ale neustále pribúdajú pozitívne prípady na koronavírus. Objavili sa dokonca informácie, že v krajnom prípade sa Hry môžu zrušiť. Ako vidíte situáciu?

- Od začiatku sa objavilo niekoľko pozitívnych prípadov, na začiatku to boli rugbisti, pričom z jednej výpravy išlo rovno do karantény sedem ľudí. Česi majú napríklad štyroch pozitívnych a navyše do karantény musia ísť aj negatívne kontakty, ktoré boli v kontakte s nakazeným dlhšie ako 15 minút v uzavretej miestnosti bez rúška. Spadá do toho aj lietadlo, čiže niektorých našli aj podľa toho, kde počas letu sedeli. Takýchto kontaktov je vyše sto. Aj v samotnej olympijskej dedine máme niekoľko nakazených športovcov, ale podstatné je, že im nič nie je a nie sú chorí. 

Dajú sa opatrenia v Japonsku nejako porovnať s tými súčasnými na Slovensku?

- Toto je uzavretá bublina pre 13-tisíc športovcov a členov výprav. Všetci bez pardonu nosia rúška. Jediným negatívom je obrovská jedáleň, kde sa v jednom čase stretne až 3 000 ľudí. To je časovaná bomba. Stretávajú sa tam športovcami s usporiadateľmi aj s členmi výprav z iných krajín. Toto už ťažko ovplyvníte, že kto si kde sadne a nakazí sa. Sú prípady pozitívnych, ktorí sú zaočkovaní, ale aj nezaočkovaní. Našich športovcov sa snažíme držať, aby boli čo najviac separovaní, no je to zložité. 

Takže našim športovcom napríklad hovoríte, aby si pri jedení sadli čo najďalej od davov ľudí a podobne?

- Áno, presne, na tom pracujem a každého o tom poučíme. Ďalšou procedúrou je odovzdávanie vzoriek. Každý deň mi od rána nosia vzorky slín, ktoré pozbieram do špeciálnych boxov a tie musím potom odovzdať. Ampuliek tu nemajú dosť, takže tam chodím niekoľkokrát denne a stojím hodinu a pol na slnku. Takéto opatrenia dajú každému zabrať. Neviem si predstaviť, ako to bude fungovať, keď tu bude 200 krajín. 

Čiže športovci sa každý deň testujú na koronavírus sami?

Áno, oni sa otestujú sami, vzorky aj môžu odniesť, ale nosia ich mne. Jednotlivé skúmavky sú na meno a to môžem vybrať len ja. Je to komplikované, ale keďže to robím denne tri či štyrikrát, tak už v tom viem chodiť. 

Veľa sa hovorilo aj o strave, Matej Beňuš dostal napríklad ryžu v sáčku. Je v tomto smere všetko v poriadku?

- Strava v dedine je fantastická. Môžete si vybrať z piatich polievok. Máte tu ázijské jedlá, európske, grilované... Na čo si spomeniete, to dostanete, nájdete aj všetky druhy mäsa na všetky možné spôsoby. Určite si tu každý príde na svoje a toto sa v ničom neodlišuje od predošlých olympiád. Negatívom je len to, že v jedálni je veľa ľudí pokope.

Na čo ste ešte našich športovcov pred odletom do Tokia pripravovali?

- Je tu extrémne teplo do 40 stupňov a vlhkosť okolo 80 percent. Človek je hneď spotený a mokrý. Športovci majú aj špeciálne vesty, ktorými sa vedia schladiť na určitú teplotu. Je to už taká alchýmia. Samozrejme, dôležitý je kvalitný pitný režim. Na toto sa jednotlivé tímy pripravovali a snažili sme sa im pomáhať čo najviac. 

Ako to vyzerá po organizačnej stránke? Objavili sa dokonca správy, že niektorí výpravy museli čakať na letisku aj sedem hodín.

- No naši čakali aj desať hodín. My sme išli sedem a pol hodiny a to išlo ešte rýchlo. Testy nám skontrolovali osemkrát, kým sme sa dostali ku svojej batožine. Potom si však sadnete do preplneného autobusu s Indmi a Portugalčanmi, takže je to také... Myslím si však, že Japonci to zvládajú v rámci svojich možností a robia, čo môžu.