Alcott sa stal prvým mužom, ktorý vyhral takzvaný Golden Slam, teda všetky grandslamy aj olympiádu v jednom roku. Okrem neho to zo žien dokázala v roku 1988 Steffi Grafová. Po poslednom diele skladačky, ktorý mu chýbal, teda víťazstve na US Open, Alcott hovoril nielen o radostných chvíľach, ale aj tých trpkých.

„V minulosti som sa nenávidel, nenávidel som môj hendikep, nechcel som byť na tomto svete. Potom som objavil tenis a ten mi zmenil život. Teraz som jediný muž, ktorý v tenise vyhral Golden Slam, čo je úžasné. Paralympijský šport mi zachránil život,“ hovoril Alcott po víťazstve na US Open.

Alcott sa narodil s nádorom pri mieche, ktorý mu krátko po narodení úspešne vyoperovali, Alcott však žije svoj život na invalidnom vozíku. Okrem tenisu sa venuje aj basketbalu na vozíku.

Ako mnohí ľudia so zdravotným znevýhodnením, aj Austrálčan musel bojovať s predsudkami. „Chodil som na strednú školu, kde som, bohužiaľ, stretol niekoľkých hlupákov, ktorí mi znepríjemňovali život, nazývali ma mrzákom kdekoľvek, kam som prišiel, šikanovali ma. Bolo to pre mňa ťažké, hanbil som sa za svoj hendikep. Našťastie som si dokázal nájsť dobrých kamarátov,“ spomínal Alcott.

Prezradil, že kvôli šikane strávil dva roky doma hraním videohier a jedením nezdravého jedla, čo mu takmer zničilo život. Zachránili ho dve veci – rodina, s ktorou o svojich problémoch začal hovoriť, a šport. „Nebol som v tom dobrý, ale hral som. Keď som prišiel na prvý turnaj, videl som chlapíka na invalidnom vozíku, ako šoféruje auto, to som nikdy predtým nevidel. Dokonca bol ženatý a mal dve deti. Hovoril som: Bože môj, nevedel som, že môžeš mať deti. Stretnutie ľudí s podobným osudom ako ja ma zmenilo.“

Austrálsky tenista popri športovaní šíri osvetu ako motivačný rečník. „Úplne ma zabíja, keď niekto havaruje a opýta sa, aký má zmysel žiť, a to len preto, že bude na invalidnom vozíku. Televízne reklamy, ktoré sa snažia prinútiť ľudí, aby neprekračovali povolenú rýchlosť, zobrazujú chlapa na invalidnom vozíku, ktorý plače, lebo je zdravotne postihnutý. To je dôvod, prečo si ľudia myslia, že sa ich život skončil. Snažím sa ukázať, že aj na vozíku môžete žiť úžasný život.“

Podľa Alcotta je debata o zdravotnom postihnutí stále tak trochu tabu, ľudia sa boja pýtať a boja sa o tom hovoriť. „Existujú stereotypy o zdravotnom postihnutí, ktoré hovoria, že sme zlomení, neschopnejší, nemôžeme si nájsť prácu či mať sex. Všetky tieto stereotypy robia ľuďom so zdravotným postihnutím ťažkosti. Nie každý zdravotne postihnutý človek môže byť paralympionik, ale môže byť lekár, právnik, rodič, učiteľ, politik, čokoľvek.“