- V rozhovore s Martinom Kližanom sa dočítate:
Ako sa zmenil jeho život od ukončenia kariéry
Ako sa dostal k obchodovaniu s kryptomenami a k politike
Aké boli hlavné dôvody ukončenia kariéry
Koľko na tenise od pandémie koronavírusu prerábal
Ako sa zmenil tenis počas pandémie a v čom mu spôsoboval covid najväčšie problémy
Čo by s odstupom času urobil v kariére inak a čo bola najväčšia chyba, ktorú urobil
Či raz bude kandidovať za starostu Petržalky
Prečo podľa neho nemáme žiadneho hráča v TOP 100
Prečo generálny sekretár STZ Igor Moška musí odísť a čo sa musí zmeniť v našom tenise
Tenisovú kariéru ste ukončili v júni. Ako a v čom sa odvtedy zmenil váš život?
Zmenil sa hlavne v životospráve. Keď som hrával tenis, v tomto ohľade som sa držal, teraz bývam často aj v noci hore, keďže sa venujem kryptomenám. Mám obdobia, keď som týždeň v kuse v noci hore a spím cez deň. Sú potom týždňové pauzy, keď sa na trhu nič podstatné nedeje, vtedy mám normálnu životosprávu. Sympatizujem s politickou stranou Hlas-SD, zaujímam sa o prácu jej športovej komisie, absolvoval som už niekoľko eventov tejto strany. Táto sféra športovej politiky ma baví.
Zareagujem najskôr na kryptomeny, ako ste sa dostali do tejto oblasti?
Rozmýšľal som, čo by som mohol robiť, kde by som mohol zarábať, nemusel by som pri tom pohnúť prstom a mohol by som mať vyložené nohy. Toto mi prišlo ako jediné, čo spĺňa tieto podmienky. Do tejto oblasti ma zasvätil môj dobrý známy, tenisový tréner Peťo Huber, ktorý sa v nej hýbe dlhšie ako ja. Teraz sa už učím viac-menej sám, za niekoľko stoviek dolárov som si predplatil amerických špecialistov, ktorí všetko vysvetľujú, doma sa všetko učím.
Deň profesionálneho športovca býva presne nalinajkovaný. Ako vyzerá váš deň teraz?
Mám to rozkúskované. Ako som povedal, niekedy som kvôli kryptomenám hore v noci a cez deň spím. Okrem toho sa venujem spomínanej politickej strane, čo mi vypĺňa čas. Moje dni sú však obyčajné, niekedy ideme s kamarátmi von, extra veľa času však takto vonku netrávim, väčšinou som s priateľkou. Povedal by som, že mám pohodičkový životný štýl, príliš sa nestresujem.
Zarobili ste si počas kariéry tak, že by ste teraz prakticky nemuseli robiť nič a len si užívať zarobené peniaze?
Dlhé roky som bol v TOP 50, čo je úplne iný level ako priečky okolo stovky a zarobil som dosť. Nesťažujem sa, ale som si všetko odmakal. Nechce sa mi však byť do konca života zatvorený a mať vyložené nohy. Chcel by som sa neskôr určite venovať aj tenisu, na to však ešte pre mňa neprišiel ten správny čas.
Mnohí profesionálni športovci majú problém s prechodom do civilného života. Ako to bolo vo vašom prípade?
Vôbec som nemal problém. Myslel som si, že nebudem nič robiť, bol som na dovolenke, potom sme išli zase niekam na víkend, postupne prišli a nabaľovali sa stretnutia a eventy, raz som bol sparingovať v NTC, veľa času som trávil pri počítači pri kryptomenách. Tri mesiace mi veľmi rýchlo ubehli, nemal som obdobie, keď som bol týždeň v kuse doma. Vždy niečo bolo a vždy sa niečo dialo. Čo sa týka adaptácie na civilný život, ja hovorím, že keď má niekto dostatočný rozum, po kariére by nemal mať problém. Ja sa považujem za natoľko dravého človeka, že sa viem presadiť aj v inej sfére ako v športovej, teraz sa o to snažím dokonca vo dvoch sférach.
Tesne po ohlásení konca kariéry ste nechceli prezrádzať dôvody, prečo ste sa tak rozhodli. Aké boli hlavné dôvody?
Boli dva hlavné faktory. Najhlavnejší boli financie. Môj mesačný finančný výdaj bol 15-tisíc eur. Rok a tri štvrte som chodil po turnajoch, kde som vlastne nezarobil nič. Navyše, na začiatku minulého roka kvôli koronavírusu turnaje ani neboli, potom, keď sa to rozbehlo, boli všetci všade zapísaní. Ja som bol v rankingu asi na 130. mieste a nikde som sa prakticky nedostal. A keď už som sa niekde dostal, bol to tak náročný turnaj, keďže tam všetci kvalitní tenisti hrali, že bolo ťažké sa presadiť a ja som nezarobil skoro nič. Takto to bolo skoro dva roky. Byť v mínuse 180-tisíc ročne a nezarábať nič sa mi nechcelo, to boli peniaze vyhodené do vzduchu. Trénerov som musel platiť tak či tak, k tomu som všade musel platiť za nejaké testy, aj hotely boli kvôli pandémii drahšie ako predtým. Podporu od zväzu som žiadnu nedostal, čo je smutné, od štátu keď prišla, bola minimálna, boli to len omrvinky. Zdravotné a sociálne odvody som platil 4-tisíc mesačne. Tým, že som nebol hráč NTC, nemal som výhody a generálny sekretár Igor Moška podporoval tých svojich, ktorí boli v NTC a na ostatných sa vykašľal.
A druhý dôvod?
Už som toho mal celého dosť. Tenis som hrával od troch rokov, od piatich som mal trénerku. Robil som to tridsať rokov, totálne ma to prestalo baviť. Aj keď som sa extrémne snažil, výsledky neprichádzali. Bol som už z tenisu unavený a nechcelo sa mi znášať zápasový tlak a stres, vyhasla vo mne dravosť, ktorá po kariére ku mne prišla z inej strany.
Ako ste brali tenis v čase pandémie? V čom sa zmenil a v čom spôsoboval tenistom najväčšie problémy?
Najväčšie negatívum boli kontroly, ktoré boli všade. Všade som si musel robiť testy, nemohli sme odletieť, kým sme nemali test. V zahraničí sa testy ťažko vybavovali, niekedy sme na výsledok museli čakať 48 hodín, nevedeli sme reagovať, čo s letenkami, niekedy nám prepadli a museli sme platiť za nové. Nikto nevedel, na čom je. Keď sa turnaje minulý rok rozbehli a boli prihlásené, nikto nevedel, či vôbec budú. Nevedeli sme si urobiť turnajový plán. Prihlásili sme všetky turnaje, ktoré boli k dispozícii, ale nemohol som hrať osem týždňov v kuse. Keďže sme nevedeli, ktoré turnaje budú a ktoré nie, bol som prihlásený na veľa z nich, potom bol problém sa z nich odhlásiť. K tomu keď sa pridali karantény, to bolo úplne zlé, ako to bolo v Austrálii pred grandslamom.
Keď sa obzriete za svojou kariérou, je niečo, čo by ste teraz urobili inak?
Jediná vec, ktorú by som urobil inak, je, že by som nešiel do NTC, ale išiel by som mimo Slovenska. Či už do Francúzska k Patrickovi Mouratoglouovi, alebo do IMG akadémie v Amerike. To bola moja najväčšia chyba.
Vo vašej kariére sa vyskytli aj kontroverzie, keď ste na seba upozornili slovníkom, ktorý bol často na hrane, možno niekedy až za ňou. Prečo ste sa rozhodli používať ostrý slovník?
Ja nie som úplne diplomatická povaha, aj keď teraz sa to budem musieť naučiť. Nikdy som nebol guru v mediálnom svete a ani som mediálny svet príliš neuznával, mal som s niektorými novinármi problémy. A prečo také výroky? Bol som jednoducho výbušná povaha. Pochádzam, odkiaľ pochádzam, som taký typ. Niekto je flegmatik ako Karol Kučera či Miloš Mečíř, ja som zase výbušný. Mám to v náture, treba s tým žiť. Každý je nejaký.
Ako vás ovplyvnila a možno aj zmenila priateľka?
Ona je opačný typ ako ja. Kým ona je maximálne diplomatický typ, ja som bol výbušnejší. Ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú. Nedá sa povedať, že ma skrotila, ale priniesla do môjho života viac pokoja, ale aj rozmanitosti. Predtým som videl svet čierno-bielo, teraz to mám farebnejšie. Sme spolu už skoro šesť rokov, veľa mi pomohla. Chodila so mnou na množstvo turnajov, bola pre mňa nielen mentálnou podporou, ale aj manažérsky vybavila veľa vecí, keď som ja nestíhal.
Na instagrame ste uverejnili viacero fotografií z akcií politickej strany Hlas-SD. Ako vám napadla myšlienka začať sa angažovať v politickej oblasti?
Po posledných voľbách vznikla táto vláda, veľa ľudí jej dávalo svoju dôveru. Myslím, že systém, ktorý nastolila, nefunguje. Začal som viac sledovať politiku, viac sledujem jednotlivé tlačové konferencie a rozhovory, a to iba kvôli tomu, že ma to prestalo baviť, ako to funguje teraz. Moja priateľka študuje zahraničný obchod, taktiež sympatizuje so stranou Hlas-SD. Dlho sme sa o tom bavili, chcel som robiť niečo v športe, nielen v tenise, toto mi prišlo ako najlepšia voľba. Šport sa na Slovensku dostal z výslnia do plienok, chcel by som aj svojím know-how pomôcť. Mám pochodený prakticky celý svet, videl som, ako to funguje v kluboch a akadémiách v iných štátoch. Nechcem sa venovať len tenisu, ale profesionálnemu športu ako takému. V budúcnosti by som sa chcel možno venovať aj politike na komunálnej úrovni v Petržalke.
Takže Martin Kližan bude raz starosta Petržalky?
Možno. (smiech)
Na sociálnych sieťach ste v minulosti neboli príliš aktívny, v auguste tohto roka ste si však zriadili profil na instagrame. Čo vás presvedčilo?
V prvotnom zmýšľaní som to urobil viac-menej na truc. Dohodli sme sa s priateľkou, že nebudeme mať žiadnu sociálnu sieť, lebo to je zabijak vzťahov. Ona to však potrebuje najmä kvôli práci, tak som si povedal: keď to máš ty, spravím si to znova aj ja.
Roger Federer vyhlásil, že by nechcel začínať kariéru v dobe sociálnych médií. Čo si myslíte o vplyve a sile sociálnych sietí?
Povedal by som, že je veľmi smutné, že v dnešnej dobe športovec dostane reklamnú ponuku podľa toho, koľko má followerov na instagrame. Keď si to zoberiem z tenisového hľadiska, keď je niekto v TOP 50, má výborný športový potenciál, ale neprezentuje sa na sociálnych sieťach, nikdy nedostane takú sponzorskú ponuku ako niekto, kto je na 100. mieste v rebríčku, ale vie zaujať väčší trh inak ako tenisom. Je to, bohužiaľ, doba, ktorej sa treba prispôsobiť, iné to už nebude.
Počas posledného Davis Cupu vás diváci videli na televíznych obrazovkách, tento raz s mikrofónom v ruke. Aká to bola pre vás skúsenosť?
Bolo to super. Nešlo o nejakú spoluprácu, viac-menej išlo o výpomoc. Bez toho, aby som sa chválil, si myslím, že pre divákov je vždy lepšie, keď zápas okomentuje človek, ktorý bol profesionálny športovec v tom danom športe. Je to pre diváka bonus, športovec môže pridať aj poznatky zo svojej kariéry, alebo informácie, o ktorých ľudia netušia, je to pre nich určite zaujímavé. Určite mám záujem si túto skúsenosť zopakovať, ak príde ponuka, bola to zábava.
V prvej stovke svetového rebríčka momentálne nemáme žiadneho mužského zástupcu. Keď sa do nej niekto dostane, stropom je približne 80. priečka. Prečo to tak je? Prečo stále nemáme nikoho, kto by sa v stovke udržal a mieril aj na vyššie priečky?
Na to, prečo medzi mladými nie je žiadny poriadny nástupca, existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Systém slovenského tenisu je mimoriadne zle nastavený, dokonca by som povedal, že tu ani systém nie je, krátkodobý ani dlhodobý, žiadne ciele, čo chce vedenie nášho tenisu dosiahnuť. Pracujú v hurá systéme, v ktorom dostanú nejaký budget od štátu a od sponzorov a následne konajú tak, ako im to na daný rok vyhovuje. Nemyslia absolútne dopredu na to, že kluby krachujú, že tenis pomaly už nemá kto hrať, kým na to rodičia nemajú peniaze, ktorých potrebujú veľa. Vedenie zaujíma to, aby fungovalo NTC, aj keď tam majú storočných ľudí. Oni ich budú podporovať, až pokiaľ nebudú mať 120 rokov. Nie je tu vytvorený žiadny systém s mládežou. Najväčšie úspechy sme mali pred 15-20 rokmi, keď sme ťažili ešte zo starého režimu, kde fungovala podpora klubov od štátu. Toto je u nás úplne zabité.
Čo by sa malo podľa vás zmeniť?
Pokiaľ tam budú ľudia ako náš generálny sekretár Igor Moška, ďalej sa to nepohne. Tento človek sa musí jednoznačne vymeniť. Musia sa tam vymeniť ľudia, ktorí sú tam zakliesnení s ním 30 rokov, svoju robotu už ani nerobia, nemajú motiváciu, sú tam zo zotrvačnosti. Je potrebná totálna obmena na najvyšších postoch. V našom tenise to ide extrémne rýchlo dole a ja neviem, kam ešte chcú padnúť.
