Aké sú vaše prvé bezprostredné pocity po zisku striebornej medaily vášho manžela?

Je to doslova sen, stále si to ešte neuvedomujem. Aj keď už máme medailu so sebou, tak je to niečo, čo sme si nedokázali ani len predstaviť, že sa to môže skutočne stať. Napriek tomu, že sme v kútiku duše o tom snívali. Zvlášť po poslednom dni, kde Rory figuroval na 17. mieste a mysleli sme si, že nie je šanca, aby sa mohol posunúť na medailovú pozíciu. To, čo sa napokon stalo, už všetci vieme.

Ako ste to prežívali priamo na ihrisku, keď ste si uvedomili, že zisk medaily sa stal realitou?

Bolo to niečo výnimočné. Poplakala som si hneď na 18. jamke, keď Rory dohral. Vtedy som si uvedomila, že aj keby nezískal medailu, tak urobil olympijský rekord, respektíve rekord ihriska a to si všetci zapamätajú. Po vyše polhodine vysvitlo, že máme striebro a ten moment bol neopísateľný.

Čo ste si prvé s manželom povedali?

Od šťastia sme sa najskôr vyobjímali a potom vybozkávali. Na to som mu povedala, že je niečo úžasné, čo dosiahol a že ide o historický moment, ktorý si každý zapamätá. Som na neho nesmierne hrdá.