Každý, kto priletel na olympiádu, strávil na letisku niekoľko hodín. Za všetko môžu prísne bezpečnostné opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu. „Kým sme opustili letisko, prešlo sedem hodín. Testovali nás, mali v tom menší chaos a došlo k tomu, že sme zistili, že si napríklad písali ručne naše čísla, pod ktorými sme boli identifikovaní. Keby sme sa nepostavili a neprihovorili, možno by sme tam boli ešte dlhšie,“ opísal čakanie na letisku Martin Baumann.

Fotograf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) si svoje užil už aj pri fajčení. „Keďže som fajčiar, išiel som si zapáliť a čakal som v rade asi 20 minút. Pri tlačovom centre je vyhradený priestor 20 metrov štvorcových pre šesť ľudí. Je tu viac fajčiarov a keď si idete zapáliť, tak si počkáte. V časti, kde sa dá fajčiť, je šesť popolníkov a pri každom môže byť len jeden človek. Všade inde je totiž fajčenie zakázané,“ priblížil, ako to v Tokiu vyzerá.

Aby toho nebolo málo, aj pri fajčení na vás dozerá polícia. „Je zaujímavé, že v každej rade, kde sa čaká na fajčenie, stojí aj jeden policajt. Neviem, či je to náhoda alebo účel, ale aj on si ide takisto zapáliť a takto sa dookola obmieňajú,“ prezradzá slovenský fotograf. Bizarnosť zažil aj pri pravidelnom testovaní na koronavírus. „Prvé tri dni sme sa testovali v tlačovom centre a predtým nemôžete istý čas jesť ani piť, lenže mne sa ťažko tvoria sliny. Strávil som tam asi polhodinu, aby som naplnil ampulku slinami. Prišla za mnou dobrovoľníčka a povedala mi, že mám počkať, že mi pomôže. Doniesla mi tablet, na ktorom boli nakreslené citróny, ktoré majú z psychologického hľadiska evokovať sliny,“ dodal pobavený Martin Baumann.