Dvojnásobný majster sveta už kvôli svojmu vyššiemu veku patrí medzi ohrozenú skupinu, no Vinco sa popasoval s pandémiou tak, ako so súpermi na ľade. Aj on je však rád, že ochorenie už prekonal. „Som šťastný a teším sa, pretože aj so synom sme mali len mierny priebeh a horúčky 37,5 stupňa. Kašlal som niekoľko týždňov a bol som veľmi slabý. Boleli ma kĺby, nevládal som prejsť zo spálne do kuchyne, aby som si urobil čaj. Trvalo to tri týždne. Aj po nich som sa vonku na prechádzke cítil ešte slabo, prešiel som pár krokov a mal som toho dosť. To ma trochu ubíjalo,“ priznala legenda Košíc.

Lukáč je už z najhoršieho vonku. „Som už v poriadku a verme, že sa to nezopakuje. Dávame si pozor, aj keď niektoré veci sú prehnané. Zomiera sa stále aj na rakovinu, na problémy so srdcom či na chrípku,“ povzdychol si bývalý hokejista a zároveň sa posťažoval na súčasnú dobu. „Svet je v takom rozpoložení, že netreba ani zbrane. Toto je tragický život. Ráno vstanete, kukáte do blba. Tí, čo majú robotu, idú do roboty, do lekárne, do obchodu. Toto je život?“ zamyslel sa.

Súčasná pandemická doba je podľa Vinca najhoršia na psychiku. „Trpia najmä tí, čo nemajú peniaze a robotu. Dokedy to takto bude, netuším. Vydržia len tí najsilnejší. Je to zlá doba a zo vzduchu sa nedá žiť. Verme, že sa to zmení, lebo takto sa nedá žiť, ale čo nám ostáva. Musíme bojovať a držať si palce, aby sme boli zdraví. Verím, že sa to po Veľkej noci zlepší,“ zaželal si Lukáč na záver.