V rozhovore s Branislavom Rapáčom sa dočítate:

Čo si myslí o športovcoch, ktorí pôsobia, resp. pôsobili v politike
Ako vníma politické pôsobenie bývalej tenistky Romany Tabák
Prečo v slovenskej politike a vo voľbách vyhrávajú šou a emócie pred odbornosťou
Prečo za základný problém toho, kde sa nachádza Slovensko, považuje školstvo a vzdelanie
Čo je pre neho v našej politike totálne dno
Či oľutoval svoj hlas z volieb pred dvomi rokmi
Prečo je na Slovensku taká vysoká miera korupcie či dôvery v konšpirácie
Ako vníma situáciu na Ukrajine a prečo má podľa neho Rusko takú popularitu na Slovensku
Čo si myslí o sankciách proti Rusku, medzi nimi aj o vylúčení z MS v hokeji

Na Twittri sa často vyjadrujete ku spoločenským a politickým témam. Sledujete politiku odjakživa?

Dá sa povedať, že odkedy som začal vnímať dianie okolo seba, začal som vnímať aj politiku, je to súčasť života každého z nás. V minulosti som to však sledoval intenzívnejšie ako dnes.

Vedia vás politické diskusie rozčúliť?

Zvykol som nedeľný obed začínať politickou diskusnou reláciou, potom som zistil, že kaziť si peknú nedeľu nemá zmysel. Momentálne celkovo pozerám televízor málo, nemôžem ani povedať, že by som si v nedeľu pri obede zapol diskusiu politikov. Väčšinou, keď si niečo vypočujem, sú to podcasty počas ciest autom. Nerozčuľujem sa však pri tom.

Ako vnímate politické pôsobenie športových osobností v politike?

Buďme otvorení, väčšina športovcov, ktorá za poslednú dekádu bola v politike, nebola veru šťastná reprezentácia športovcov. Dostali sa tam práve tí športovci, ktorí nerobili najlepšie meno. Následne väčšina ľudí hádže všetkých športovcov do jedného vreca, čo ma trochu mrzí. Aj medzi nami športovcami sú inteligentní ľudia, ktorí by mohli tejto spoločnosti niečo priniesť.

V jednom z posledných tweetov po hlasovaní o väzobnom stíhaní Roberta Fica ste menovite kritizovali bývalú tenistku Romanu Tabák. Aký je váš názor na jej doterajšiu činnosť v pozícii poslankyne parlamentu?

Na to sa ťažko hľadajú slová. Niekedy je to úsmevné, niekedy mi jej je ľúto. Určite nerobí dobrú reklamu nielen športovcom, ale ani sama sebe. Keď sa nad to človek povznesie, celá jej politická kariéra je úsmevná. Charakterizoval by to jedným veľkým ironickým úsmevom.

Zvykne sa vravieť, že úroveň politiky odráža úroveň národa. Je to tak aj v prípade Slovenska?

Samozrejme. Sú to volené funkcie, takže politikov si volia ľudia, spoločnosť. Väčšina ľudí volí politikov podľa toho, akí sú, ako si predstavujú, že by mal človek robiť politiku. U nás buď vyhráva šou a emócie, alebo prázdne sľuby a politika rozdávania. Vo väčšine u nás nevíťazí odbornosť a profesionalita. Stav politickej scény je v priamej úmere s tým, ako vzdelaný je ľud.

Prečo podľa vás ľudia nehľadajú spomínanú odbornosť?

Ako som povedal, na Slovensku chýba vzdelanie. To je základný problém, školstvo tu zaspalo dobu. V škole sa deti neučia kritickému mysleniu, učia sa memorovať. Keď nemáte kritické myslenie, nerozumiete čítanému textu, ťažko môžete rozhodnúť o politikoch a smerovaní krajiny. Keď nezvládate A, nemôžete zvládnuť B. Najväčší problém je školský systém, to je alfa a omega toho, čo by malo prejsť reformou a pohnúť sa niekam ďalej. Ďalšou vecou sú šou, emócie a hry, ktoré ľudia chceli od nepamäti. Každý rok preto vznikajú nejaké stupídne reality šou, lebo to ľudí jednoducho baví.

Keď sa pozrieme na momentálny politický stav na Slovensku, často to v parlamente pripomína kabaret plný vulgarizmov a tvrdého slovníka. Ako vnímate situácie z našej politiky?

Najlepší príklad je jeden nemenovaný poslanec a to, čo kričal v Nitre na námestí na našu prezidentku. To je obraz celej našej politiky a obraz spoločnosti. Keď si toto niekto dovolí na najvyššieho činiteľa v štáte, ako môže tá spoločnosť vyzerať? Ako môže vyzerať komunikácia medzi ľuďmi na sociálnych sieťach, v parlamente, v bežnom živote? Je to totálne dno, do ktorého sme sa, bohužiaľ, dostali. Sme mladá demokracia, mladá krajina, verím, že kvôli tomu to je beh na dlhú trať a chce čas, aby sa spoločnosť znormálnila, aby sa naučila základné demokratické princípy, potom sa niekam posunieme.

Pred dvomi rokmi boli voľby do parlamentu. Boli ste voliť? Oľutovali ste odvtedy svoj hlas?

Voliť chodím vždy, keď sú voľby, beriem to ako svoju občiansku povinnosť, že keď sa chcem k niečomu vyjadrovať, bolo by odo mňa neférové, keby som sa nesnažil svojou troškou rozhodnúť o tom, kto nás bude reprezentovať. Netajím sa tým, koho som volil. Viackrát som na rovinu povedal, že som volil SaS. Nesúhlasím so všetkým, čo prezentuje Richard Sulík, ale z toho, čo máme v ponuke, to bolo najmenšie zlo. Určite si však viem predstaviť aj lepšieho lídra.

Viaceré rebríčky v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami nedopadli pre Slovensko práve najlepšie, či už ide o mieru korupcie, alebo o dôveru v konšpirácie. Čo to vypovedá o našej krajine?

Opäť je alfa a omega vzdelanosť krajiny, kritické myslenie. Od toho sa všetko odvíja, človek sa inak pozerá na mieru korupcie, na smerovanie krajiny. Keď sa v našej krajine dvanásť rokov kradlo bez zábran, prejdú dva-tri roky a strana, ktorá bola vtedy pri moci, má v prieskumoch pätnásť percent, asi je niekde v spoločnosti chyba. Ťažko sa to v globále hodnotí a analyzuje, vždy mi však vychádza, že najväčšie medzery má Slovensko vo vzdelaní a výchove ľudí. Samozrejme, máme tu stále generáciu, ktorá nostalgicky spomína na socializmus, na Rusko. Verím, že časom sa hodnoty ľudí budú postupne meniť. Ja sa netajím tým, že som liberálne proeurópsky zmýšľajúci človek. Pre mňa jediná správna cesta, ktorou by sa malo Slovensko uberať, je smer západnej Európy.

Od konca februára je na Ukrajine vojnová situácia. Vy ste hovorili, že nerozumiete tomu, ako je možné, že je na Slovensku toľko ľudí, ktorí sú na strane Ruska. To bolo v rozhovore pred dvomi mesiacmi. Čo si o tom myslíte dnes?

Je to stále o tom, o čom sme sa už viackrát v rozhovore točili. Sú tu ľudia, ktorí veria tomu, že Jožko Mrkvička napíše doma v detskej izbe článok o nejakej konšpirácii, ktorú nedoloží žiadnymi faktami, dôkazmi, pod článok sa nepodpíše, pôsobí to maximálne nedôveryhodne. Zdieľa to na facebook a má to tritisíc zdieľaní, tak o čom sa tu bavíme? Ľudia, ktorí to zdieľajú, nemajú potrebné vzdelanie a inteligenciu, aby dokázali rozlíšiť, čo je hlúpa konšpirácia bez dôkazov, faktov a argumentov. Stále sa pohybujeme v tom istom kruhu a stále nedokážem pochopiť, že jeden štát agresívne zaútočí na iný samostatný štát a sú ľudia, ktorí to dokážu obhajovať. Predstavme si, že by sa to isté stalo u nás, že by, napríklad, Maďarsko zaútočilo na južné Slovensko. Stále by sme vraveli, že je to v poriadku? Tým, že sa to nedeje priamo u nás doma, ale 150 a viac kilometrov ďalej, ľudia nedokážu pochopiť, čo sa deje. Keby sa to stalo u nás, asi by sa verejná mienka otočila.

Komunikovali ste na tému situácie na Ukrajine aj so spoluhráčmi v šatni? Ako vyzerali tieto debaty?

V našej šatni som sa nestretol s názorom niekoho, kto by obhajoval Rusko. U nás to bolo úplne jednoznačné, všetci odsúdili agresiu Ruska, každý z nás mal na to racionálny názor, že to, čo robí Rusko, je neprijateľné. Celkovo však len málo športovcov, s ktorými sa stretávam, je ovplyvnených konšpiráciami a hoaxami. Teším sa aj z toho, že v mojom okolí sa nemusím stretávať s podobnými ľuďmi.

Takže vy ste sa nestretli s človekom, ktorý by obhajoval nejakú konšpiráciu?

Práveže nie. Neviem, či žijem v nejakej svojej bubline a mám šťastie, že takýchto ľudí v tej bubline nemám, ale osobne som sa v mojom okolí nestretol s nikým, kto by čítal konšpiračné weby a veril im. Samozrejme, viem však o takých ľuďoch z rozprávania od rodiny, ktorá s nimi prichádza do styku. Ja taký prípad v mojom okolí, chvalabohu, nemám. Párkrát som sa na sociálnych sieťach, keď vyšiel nejaký článok, stretol s rôznymi komentármi na moju adresu. Zistil som časom, že je zbytočné strácať energiu vysvetľovaním a snahou ukázať týmto ľuďom realitu, pretože aj tak veria tomu, čomu chcú, takže to väčšinou nemá zmysel.

Epicentrom konšpirácií a dezinformácií sú dnes sociálne siete, kde sú diskusie často terčom útokov. Ako vnímate sociálne siete?

Veľa ľudí si myslí, že pod rúškom anonymity môžu písať hocičo a nebudú za to trestne stíhaní. Stačí, že si človek otvorí bežnú diskusiu pod nejakým článkom a vidí plno vulgarizmov, ľudia sa urážajú. Bohužiaľ, je to v dnešnej spoločnosti bežný jav. Deje sa to a určite to nie je správne.

Sankcie proti Rusku sa dotkli aj športu, napríklad aj konkrétne hokeja, keď ich vylúčili z majstrovstiev sveta. Súhlasíte s týmto rozhodnutím?

Viem o tom, že Rusi využívali šport dlhé roky na svoju propagandu. Je to možno dobrý signál na to, aby bolo jasné, že to, čo sa momentálne deje na Ukrajine, nie je správne. V dnešných podmienkach a v súčasnom stave je to správne rozhodnutie. Či to má byť dlhodobo tak, je ťažké povedať. Dovolím si tvrdiť, že určite nie všetci Rusi a ruskí športovci sú podporovatelia Vladimira Putina a jeho krokov. Je to citlivá a ťažká otázka, momentálne tento zákaz považujem za správne gesto, že športová komunita odsudzuje to, čo sa deje na Ukrajine.