Ako uviedli hráči i tréneri oboch tímov, napriek triumfu Zvolena 4:1 v sérii boli všetky stretnutia vyrovnané. "Zdolať Slovan nie je vôbec jednoduché, ale postup si zaslúžime, pretože v hre päť na päť sme využili viac šancí, dali viac gólov," vypichol kľúčový moment celej série kouč Zvolena Peter Oremus, ktorý už je už mysľou vo finále: "Naša jednoznačná priorita bola dostať sa do finále, podriadili sme tomu všetko. Poctivo všetci od začiatku sezóny pracovali na tom, aby sa dostali takto ďaleko. Keď budeme disciplinovaní, zodpovední, tak máme veľké šance, aby sme aj finále zvládli. Chceme sa tak pripraviť, aby pohár a titul bol náš."

Útočník Zvolena Juraj Mikúš sa deň pred stredajším zápasom stal trojnásobným otcom. Prežíval tak dvojnásobnú radosť po úspešnom zvládnutom dueli so Slovanom a postupe do finále. "Lepšie to vyjsť ani nemohlo, je to fantastický pocit. Obe veci. Prvýkrát v živote si zahrám v slovenskej extralige finále na klubovej úrovni. Som tomu rád a verím, že posledný krok dotiahneme," vyjadril sa 34-ročný útočník HKM a pomenoval i hlavné dôvody postupu do finále: "Slovan mal dobrých brankárov, skúsených a silných bekov, úžasné presilovky, v ktorých dal v správnom čase góly, ale my máme zasa skvelých krídelníkov, takže sme to najmä rýchlosťou urvali. Snažili sme sa hrať na krátke prihrávky a do rýchlosti si ich dávať. Dôležité bolo, že aj naši obrancovia hrali výborne, neodpaľovali zbrklo puky, hrali moderný hokej. Tiež boli dôležitou súčasťou, pomohli nám útočníkov. Samozrejme, netreba zabudnúť na skvelého brankára Robina Rahma. Dnešný hokej je o rýchlosti a šikovnosti. Je frustráciou iba naháňať puk. Proti Slovanu sa dalo hrať moderný hokej."

Kapitán Zvolena Radovan Puliš nemohol pre zranenie odohrať v Bratislave dva odvetné zápasy. So sebazaprením nastúpil napokon na piaty duel pod Pustým hradom, pričom prezradil, že doma sedieť už jednoducho nedokázal: "Musím poďakovať chalanom, že zvládli dva zápasy v Bratislave i bez mňa. Takmer som zinfarktoval, keďže som sa na to iba díval, čo je niekedy ťažšie, ako keby človek hral. Som rád, že máme kvalitu i v hráčoch, ktorí vedia zastúpiť tých chýbajúcich. Ja som už chcel hrať, musel som hrať, lebo mi to nedalo byť doma."

V šatni Slovana Bratislava zavládol v stredu večer smútok. Ťažko hľadal slová i skúsený kapitán Michal Sersen: "Nemôžeme byť spokojní, mali sme na viac. Úprimne však treba povedať, že Zvolen bol asi lepší. Bojovali sme až do konca, chceli sme to zvrátiť a doniesť sériu späť do Bratislavy, no nevyužili sme čisté šance a potvrdilo sa staré známe nedáš - dostaneš. Doma sme zápasy nezvládli, no na keby sa už nehrá. Počas sezóny sme sa trápili v presilovkách, v play off sme sa v nich výrazne zlepšili. Oslabenia sme mali stabilne dobré, no rozhodujúce bolo, že sme sa nedokázali presadiť v piatich proti piatim, tam sa lámali zápasy. Treba chlapsky uznať, že Zvolen postúpil zaslúžene."

Bratislavčanov počas celej sezóny trápili početné zranenia. V semifinále im citeľne chýbal útočník Milan Kytnár, ani Brendan Ranford nebol po operácii úplne v poriadku. "Bola to špecifická, turbulentná sezóna. Mali sme v nej totiž veľa zranených hráčov, tuším až jedenásť. Mužstvo často nebolo pohromade. Tých operácií v našom tíme bolo príliš veľa, bola to po tejto stránke zakliata sezóna. Nechceme sa však na to vyhovárať. Mužstvo i napriek tomu bojovalo, za to si zaslúži rešpekt, pretože chlapi 'makali' od začiatku až do konca, blokovali strely a brankári tiež dobre zachytali," podotkol tréner Slovana Róbert Döme.