Zažívate premiérovú sezónu za morom. Ako vás pred jej štartom prijali noví spoluhráči?

- Veľmi dobre. Chlapci sa ma hneď od začiatku pýtali rôzne otázky o Slovensku, predchádzajúcom klube a vôbec o mojej hokejovej minulostia najmä vďaka tomu som do kolektívu zapadol celkom rýchlo.

Odísť v sedemnástich rokoch do sveta, chce odvahu. Dlho ste zvažovali ponuku Vancouvru Giants?

- Pred Import draftom, ktorý sa koná každoročne pred začiatkom sezóny v Canadien Hockey Leaugue (zahŕňa juniorské súťaže WHL, OHL a QMJHL, pozn. red.) som so zástupcami klubu vôbec nehovoril, komunikoval som s inými. Napriek tomu som si stále nebol istý, či odísť preč, alebo ostať v trenčianskej Dukle. Bolo to naozaj ťažké rozhodnutie.

Bolo pre vás náročné sa adaptovať v novom prostredí?

- Ani nie, podarilo sa mi to pomerne rýchlo, na čom má nemalú zásluhu aj moja hosťovská rodina, u ktorej bývam. Je tam so mnou ešte jeden spoluhráč, ktorý má auto, takže aspoň mám odvoz na zimák... (smiech) Raňajky si robíme sami, na obed väčšinou ideme s ostatnými chalanmi a o večeru, ktorá je pravidelne o osemnástej hodine, sa zakaždým stará naša náhradná mama. Čo sa týka angličtiny, dovolím si povedať, že nemám s ňou najmenší problém. Ten som mal zo začiatku akurát so zvykaním si na tunajší systém, či už v šatni alebo doma. Dnes ma však už ani v tomto smere nič netrápi.

Máte za sebou 23 zápasov, v ktorých ste nazbierali 32 bodov za 14 gólov a 18 asistencií. Lepší štart ste si asi nemohli ani predstaviť...

- Je to super, no priznám sa, že som v to trochu aj dúfal ešte pred sezónou, keďže som išiel z mužského do juniorského hokeja. Zároveň sa to zrejme odo mňa aj očakávalo, bol som s tým stotožnený a som rád, že napĺňam očakávania. Sezóna je však stále iba na začiatku, podstatné bude, aby som v nastúpenom trende pokračoval.