Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Zažívate premiérovú sezónu za morom. Ako vás pred jej štartom prijali noví spoluhráči?

- Veľmi dobre. Chlapci sa ma hneď od začiatku pýtali rôzne otázky o Slovensku, predchádzajúcom klube a vôbec o mojej hokejovej minulostia najmä vďaka tomu som do kolektívu zapadol celkom rýchlo.

Odísť v sedemnástich rokoch do sveta, chce odvahu. Dlho ste zvažovali ponuku Vancouvru Giants?

- Pred Import draftom, ktorý sa koná každoročne pred začiatkom sezóny v Canadien Hockey Leaugue (zahŕňa juniorské súťaže WHL, OHL a QMJHL, pozn. red.) som so zástupcami klubu vôbec nehovoril, komunikoval som s inými. Napriek tomu som si stále nebol istý, či odísť preč, alebo ostať v trenčianskej Dukle. Bolo to naozaj ťažké rozhodnutie.

Bolo pre vás náročné sa adaptovať v novom prostredí?

- Ani nie, podarilo sa mi to pomerne rýchlo, na čom má nemalú zásluhu aj moja hosťovská rodina, u ktorej bývam. Je tam so mnou ešte jeden spoluhráč, ktorý má auto, takže aspoň mám odvoz na zimák... (smiech) Raňajky si robíme sami, na obed väčšinou ideme s ostatnými chalanmi a o večeru, ktorá je pravidelne o osemnástej hodine, sa zakaždým stará naša náhradná mama. Čo sa týka angličtiny, dovolím si povedať, že nemám s ňou najmenší problém. Ten som mal zo začiatku akurát so zvykaním si na tunajší systém, či už v šatni alebo doma. Dnes ma však už ani v tomto smere nič netrápi.

Máte za sebou 23 zápasov, v ktorých ste nazbierali 32 bodov za 14 gólov a 18 asistencií. Lepší štart ste si asi nemohli ani predstaviť...

- Je to super, no priznám sa, že som v to trochu aj dúfal ešte pred sezónou, keďže som išiel z mužského do juniorského hokeja. Zároveň sa to zrejme odo mňa aj očakávalo, bol som s tým stotožnený a som rád, že napĺňam očakávania. Sezóna je však stále iba na začiatku, podstatné bude, aby som v nastúpenom trende pokračoval.

Mnohí odborníci vás a Dalibora Dvorského označujú za najväčšie slovenské nádeje budúcoročného draftu. Čo s vami robia tieto prognózy?

- Snažím sa na to nemyslieť. Na sociálnych sieťach sa však tomu človek nevyhne, vyskočí to na vás, aj keď nechcete. Držím sa však stále pri zemi, snažím sa to využiť vo svoj prospech, a to v tom zmysle, že keď vidím, kto je predo mnou, pokúšam sa ho dobehnúť. Rozhodne však nie sme s Daliborom jediní Slováci, ktorí môžu byt draftovaní v prvom kole.

Ste odchovancom Dukly Trenčín, ktorá vychovala pre NHL viacero hokejistov. Ktorí z nich je pre vás najväčším vzorom?

- Dobra otázka, povedal by som že Marián Hossa. Avšak šancu stretnúť sa s ním, Mariánom Gáboríkom či Zdenom Chára som ešte nemal. Hádam sa to v blízkej budúcnosti udeje.

A čo nejaký idol zo zahraničia, ktorý hokejista sa vám najviac páči a čo na ňom obdivujete?

- Rád sledujem nemeckého útočníka v službách Edmontonu Oilers Leona Draisaitla. Je to veľký hráč s vysokým hokejovým IQ a dobrou strelou. Snažím sa modelovať moju hru podľa neho.

Ako ste na tom so školou?

- Študujem diaľkovo na športovom gymnáziu v Trenčíne. Učím sa online, dostávam materiály, z ktorých sa učím a následne píšem písomky.

Čo hovoríte na vlaňajší draft, ktorý bol vďaka Slafkovskému s Nemcom pre Slovensko historický?

- S obomi chalanmi sa poznám, zahrali sme si spolu na vlaňajšom Hlinka-Gretzky Cupe. Myslím si, že byť draftovaní z najvyšších pozícii si obaja svojimi výkonmi zaslúžili a svoju kvalitu potvrdzujú aj v súčasnosti. Dovolím si však povedať, že aj nasledujúci draft bude pre Slovensko špeciálny, možno opäť výnimočný.

Niektorí dokonca hovoria, že budúci rok by si na drafte NHL mohli kluby vybrať ešte viac slovenských hokejistov...

- Podľa mňa je to taktiež reálne. Slovensko má v súčasnosti veľa dobrých hráčov s potenciálom na draft, ako napríklad spomínaný Dalibor Dvorsky, Alex Čiernik, Ondrej Molnár, Maxim Štrbák, Martin Mišiak či zopár ďalších. Keď budeme pokračovať vo svojich výkonoch a pridáme ešte niečo navyše, domnievam sa, že by to mohlo vypáliť naozaj dobre.

Svojho času bol hviezdou Vancouvru Canucks Pavol Demitra. Spomenul vám to niekto v klube, keďže taktiež pôsobíte v tíme z toho mesta?

- Áno, bol to náš fyzioterapeut a zároveň doktor, s ktorým sa rozprávam každý deň. Takisto viem, že Demitra v tomto meste hviezdil v roku 2010 na zimnej olympiáde, no mal som mal v tom čase iba päť rokov a s hokejom som iba začínal. Takže v tom čase som to nejako intenzívne ešte neprežíval, no časom som si to všetko naštudoval.