Katalánec Josep Guardiola strávil väčšinu hráčskej kariéry v FC Barcelona, kde bol súčasťou mužstva vedeného legendárnym Holanďanom Johanom Cruyffom. V jeho "Dream Teame" zastával post defenzívneho stredopoliara v zmysle stiahnutého (hĺbkového) "špílmachra".

Ako 21-ročný bol v tíme, ktorý pre slávny klub získal vôbec prvý triumf v EPM (predchodca LM) v roku 1992. V roku 1997 sa tešil z triumfu v PVP a bol kapitánom tímu od roku 1997 až do svojho odchodu v roku 2001. V hráčskej kariére pokračoval ešte v AS Rím, Brescii, katarskom Al Ahli a mexickom Dorados de Sinaloa. Španielsko reprezentoval 47-krát, strelil zaň 5 gólov, zahral si na MS 1994 aj EURO 2000. S výberom do 23 rokov sa stal olympijským víťazom v roku 1992 v Barcelone. Prípravné zápasy hral aj za rodné Katalánsko.

 
      
Po úspešnej hráčskej kariére nasledovala úspešná trénerská. Začal ju v B-mužstve Barcelony v roku 2007, po zisku titulu v tretej lige už o ďalšiu sezónu viedol prvý tím. V prvej  sezóne získal prestížne treble (La Liga, Copa del Rey a Liga majstrov), európsku súťaž vyhral ako najmladší kouč v dejinách. V roku 2011 priviedol Kataláncov k ďalšiemu double (La Liga a LM), dostal Zlatú medailu katalánskeho parlamentu a stal sa najlepším trénerom sveta podľa FIFA.

Za štyri roky na lavičke FC Barcelona získal 14 trofejí, čo je klubový rekord. V roku 2012 v Barcelone skončil a po ročnom úseku života na Manhattane sa stal trénerom Bayernu Mníchov. V Bavorsku pôsobil tri sezóny, v každej vyhral Bundesligu, získal dve nemecké double, no neuspel s ním v ostrosledovanej Lige majstrov, čo ovplyvnilo jeho kultové renomé. Bayern totiž prevzal po dvoch fantastických sezónach Juppa Heynckesa, ktorý bol dvakrát vo finále LM, druhé vyhral a mníchovský tím predvádzal excelentný futbal.

Guardiolovi sa nevydarila prestavba osvedčeného systému, Bayern na medzinárodnej scéne stratil na údernosti a obávanosti. A to aj napriek tomu, že mu manažment vyhovel aj v oblasti transferov (postupne prišli Götze, Thiago, Lewandowski, či Xabi Alonso). "plienenie" Bayernu v dortmundskom kádri znížilo konkurencieschopnosť Borussie v Bundeslige. Naopak, po roku pod Guardiolom odišiel Toni Kroos a v Reale Madrid sa stal jednou z kľúčových postáv dominátora desaťročia i nemeckého tímu majstrov sveta.          
     

KK36 Manchester - Tréner Manchestru City Pep Guardiola počas zápasu C-skupiny 3. kola skupinvej fázy Ligy majstrov Manchester City - Olympiakos Pireus 3. novembra 2020 v Manchestri. FOTO TASR/AP
Manchester City's head coach Pep Guardiola reacts during the Champions League group C soccer match between Manchester City and Olympiacos at the Etihad stadium in Manchester, England, Tuesday, Nov. 3, 2020. (AP Photo/Dave Thompson)
KK36 Manchester - Tréner Manchestru City Pep Guardiola počas zápasu C-skupiny 3. kola skupinvej fázy Ligy majstrov Manchester City - Olympiakos Pireus 3. novembra 2020 v Manchestri. FOTO TASR/AP Manchester City's head coach Pep Guardiola reacts during the Champions League group C soccer match between Manchester City and Olympiacos at the Etihad stadium in Manchester, England, Tuesday, Nov. 3, 2020. (AP Photo/Dave Thompson)
Zdroj: Dave Thompson

 
Do Manchestru City prišiel "Pep" v roku 2016 a vo svojej druhej sezóne ho priviedol k titulu v Premier League, pričom prekonal množstvo rekordov, zarezonoval najmä zisk 100 ligových bodov. Následne pridal ďalší ligový titul a po triumfoch v EFL a FA Cupe sa stal prvým koučom, ktorý v anglickom futbale získal domáce treble. Opäť však nenaplnil očakávania vo vyraďovacej fáze a nenadviazal ani len na historický prienik jeho predchodcu Manuela Pellegriniho, ktorý v roku 2014 priviedol City do semifinále LM, kde stroskotal tesne na epochálnom tíme Realu Madrid.
      
Josep Guardiola Sala sa narodil 18. januára 1971 v katalánskom meste Santpedor, do mládežníckej akadémie La Masia nastúpil ako 13-ročný. Do prvého mužstva sa prepracoval vo veku 20 rokov a za FCB odohral spolu 479 zápasov. Výkonmi si vyslúžil renomé jedného z najlepších svetových defenzívnych stredopoliarov, mal kvality špílmachera a schopnosti preukazoval v spoločnosti takých spoluhráčov ako boli Romario, Luis Figo, Christo Stoičkov, Ronaldo, Michael Laudrup či Rivaldo. S tímom získal spolu 6 ligových titulov, Španielsky pohár, 4 španielske Superpoháre, triumfy v EPM a PVP, dva v európskom Superpohári. Okrem Cruyffa ho viedli také trénerské kapacity ako Bobby Robson či Louis van Gaal. Štýl jeho hry nebol založený na fyzických prednostiach, vynikal kreativitou, technikou, rozvahou a prihrávkami.
      
Hráčsku kariéru ukončil v roku 2006, keď ho už limitovali početné zranenia a hneď sa dal na trénerskú dráhu. V roku 2007 mu v B-tíme Barcelony robil asistenta Tito Vilanova a postúpili s ním do druhej ligy. Prezident Joan Laporta potom oznámil, že od konca sezóny 2007/2008 bude nástupcom Franka Rijkaarda. Podľa biografie Michaela Laudrupa pritom Guardiola nebol Laportovou prvou voľbou, tou mal byť práve Dán. Odštartovala tak éra, počas ktorej sa Barcelona stala trojnásobným majstrom španielskej ligy, dvojnásobným víťazom Španielskeho pohára, trojnásobným víťazom španielskeho Superpohára, dvojnásobným víťazom Ligy majstrov aj európskeho Superpohára UEFA a dvojnásobným víťazom MS klubov FIFA.
  

   
Guardiola forsíroval hrací systém založený na veľkom držaní lopty technickými hráčmi a agresívnym celoplošným a celotímovým napádaním po jej strate. Zaužíval sa termín "pravidlo šiestich sekúnd", počas nich sa snažili Guardiolovi hráči opäť získať stratenú loptu a následne udrieť do radov za taký krátky čas ešte nesformovaného súpera. Nadviazal tak na obávaný formát "tiki-taka", ktorý v barcelonskej akadémii vyvinul Cruyff a ktorý skvele v španielskej reprezentácii triumfálne aplikoval Luis Aragones. Práve jeho dvaja najvýraznejší protagonisti Xavi a Iniesta spolu s ďalšími majstrami sveta a Európy (Villa, Busquets, Pique, Puyol, Pedro) určovali vtedajšiu barcelonskú éru s "diamantovým" bonusom Lionela Messiho.
      
V januári 2013 rekordný nemecký šampión Bayern Mníchov oznámil, že Guardiola prevezme mužstvo po Juppovi Heynckesovi, prvé trofeje na lavičke Bavorov boli európsky Superpohár a MS klubov FIFA. V máji 2014 získal rekordných sedem duelov pred koncom ligy majstrovský titul, získal aj Pohár DFB. Počas prvej sezóny tak získal štyri tituly. Hoci v ďalších sezónach vyhral s Bayernom dva majstrovské tituly, ešte jeden Nemecký pohár. V LM vypadol v semifinále s Realom Madrid (0:1, 0:4), potom s FC Barcelona (0:3, 3:2) a opäť v semifinále s Atleticom Madrid (0:1, 2:1).
      
Vo februári 2016 podpísal trojročnú zmluvu s Manchestrom City a úvodný ročník 2016/2017 bol "spoznávací" - opäť patril prestavbe tímu. Potom sa už stroj na ostrovné úspechy rozbehol a v náročných anglických podmienkach nasledovali ďalšie tituly - Premier League (2017/2018, 2018/2019), FA Cup (2018/2019), EFL Cup (2017/2018, 2018/2019, 2019/2020) a FA Community Shield (2018, 2019). V novembri 2020 predĺžil so Citizens zmluvu do leta 2023.
      
V súkromnom živote má Guardiola dve staršie sestry a jedného mladšieho brata, futbalového agenta. S manželkou Cristinou majú tri deti Mariu, Mariusa a Valentina.