Písal sa január 1991, kedy futbalisti madridského veľkoklubu nastúpili na barcelonskom štadióne Camp Nou na jedno z nasledovanejších derby zápasov na svete. Katalánci napokon v El Clásicu triumfovali 2:1, pričom o rozhodujúci moment zápasu sa v 62. minúte postaral práve Predrag Spasič vlastným gólom. „Pamätám si každú chvíľu. Lopta ma zasiahla, vošla do siete, chcel som zomrieť. Nou Camp ma pochoval ako hráča. Nikdy nezabudnem na skandovanie na štadióne Spasič, Spasič. Žiaľ, prišlo to od fanúšikov Barcelony,“ zalovil v pamäti vtedajší juhoslovanský reprezentant.
Kariéru ukončil v roku 1996 a nasledujúcich dvadsať rokov o ňom nebolo počuť. Až nedávno poskytol otvorenú spoveď pre španielske Relevo, v ktorej odhalil svoje trápenie. „Život sa mi začal rúcať práve po tom vlastnom góle. Ten všetko zlé naštartoval a už sa to so mnou ťahalo. Keď som zavesil kopačky na klinec, vrátil som sa do Srbska a moje životné problémy pokračovali. Firma, do ktorej som investoval, skrachovala. Musel som si nájsť inú prácu, aby som mohol normálne žiť. A tak som sa stal skladníkom, ktorý zarába 400 eur mesačne,“ posťažoval sa Spasič.
Trpký koniec futbalovej kariéry, skrachované podnikanie, to všetko sa podpísalo na jeho psychike. „Mal som aj depresie, no našli sa priatelia, ktorí mi pomohli dostať sa z toho von,“ priznal dnes už 57-ročný chlapík, ktorému po zverejnení ťažkého osudu kontaktovalo združenie veteránov Realu Madrid a ponúklo mu pomoc. „Teším sa z toho. Som hrdý, možno je to moja chyba. Všetko, čo sa mi stalo, ma veľmi zasiahlo a s nikým som sa vôbec nerozprával. Žil som v tichu a uzavrel sa do seba,“ dodal Predrag Spasič.
