Šport24.sk

„Ako hráča, ktorý reprezentoval našu krajinu na všetkých veľkých turnajoch, kam Slovensko postúpilo, ma veľmi mrzí, čo sa strhlo po dnešnej tlačovej konferencii. Na reprezentácii mi totiž naďalej záleží. Pravda je taká, že reprezentáciu som neodmietol, keďže som nedostal žiadnu pozvánku či nomináciu. Od príchodu trénera Calzonu až do stredy 31. mája 2023 sa mi tréner ani nikto z realizačného tímu či zo Slovenského futbalového zväzu ani raz neozval. Až potom mi vedúci mužstva poslal správu, že tréner Calzona so mnou chce telefonovať. Zainteresovaní dobre vedia, ako tieto telefonáty prebiehajú, a nie je to len môj názor, že nie sú hodné slovenskej futbalovej reprezentácie...Aj preto som tento spôsob komunikácie odmietol.

Nemohol som však odmietnuť pozvánku či nomináciu, keďže som ani žiadnu pozvánku nedostal, a viem, že som nefiguroval ani v pôvodnej širšej nominácii na kemp. Ak ma tréner naozaj nechcel nominovať z technicko-taktických dôvodov, mohli sme predsa na kempe pracovať práve na tom, aby som sa zžil s jeho herným plánom a futbalovým myslením. V júnovom termíne je navyše bežnou praxou, že sú hráči, s ktorými sa ráta na zápasy, skoršie informovaní, aby sa udržiavali v kondícii. Ani v tomto prípade ma nikto neinformoval. 

Aj počas pôsobenia v zahraničí som zažil veľa trénerov, viacerí patria medzi svetovú špičku, ale nikto ma za celú kariéru tak neurazil, ako súčasný reprezentačný tréner, keď za príčinu, prečo ma od svojho nástupu ani raz nenominoval, označil technicko-taktické dôvody. Dokážem akceptovať spätnú väzbu i konštruktívnu kritiku, pokiaľ mi ju niekto povie do očí, no takto som len dostával odkazy cez médiá. Zvlášť ma ľudsky zabolelo, keď som po tom, ako sme vyhrali skupinu Európskej konferenčnej ligy, chýbal aj v nominácii na rozlúčku Mareka Hamšíka, s ktorým sme v národnom drese toľko zažili...Celkovo ma mrzí takýto prístup ku mne ako k hráčovi, ktorý ako jeden zo štyroch reprezentoval na všetkých veľkých turnajoch a niečo pre Slovensko odviedol. Veľmi som chcel pomôcť ešte viac, no od začiatku aktuálneho kvalifikačného cyklu mi to nebolo umožnené. <br><br>

Musím byť ale objektívny a priznať, že aj keby to oslovenie zo strany reprezentácie teraz bolo iné, neviem, či by som napokon nomináciu stopercentne prijal. Za Slovensko som vždy odvádzal sto percent a neviem, či by som to s čistým svedomím dokázal aj pod súčasným trénerom. Je tam veľa iných dôvodov, kvôli ktorým to podľa mňa celé nejde správnym smerom, no k nim sa ďalej nebudem vyjadrovať. Ak si pozriete jednotlivé vyhlásenia o tom, prečo ma tréner vynechával z nominácii, urobíte si názor sami. Sklamalo ma, že sa to nepokúsil vyriešiť ani cez Mareka Hamšíka, ktorý sa teraz vrátil, a určite by celá komunikácia bola v takom prípade iná. 

Snažil som sa to nebrať osobne, preto som sa doteraz k reprezentácii vôbec verejne nevyjadroval. Dnes som však aj ja pod paľbou otázok, preto musím zaujať svoje stanovisko, a poskytnúť svoj pohľad na vec. V jednej veci s Francescom Calzonom súhlasím. Venujme sa hráčom, ktorí sú nominovaní a držme im palce, nech im dvojzápas vyjde a priblížia sa k postupu na majstrovstvá Európy. Oni totiž za nič nemôžu a nezaslúžia si akékoľvek porovnávanie so mnou či komentáre, prečo tam sú oni a nie ja. Stále mi na reprezentácii záleží a nezanevriem na ňu.“ <br><br>