V nedeľu oslávite 70 rokov. Ako sa vy osobne cítite?

- Ako sedemdesiatnik (smiech). Prináša to so sebou aj pocit toho, že nám uteká aktívny život, ale kým je človek zdravý a schopný sa hýbať či fungovať, tak je to fajn. Verím, že to ešte nejaký čas potrvá.

Máte aj v tomto veku nejaké priania alebo nesplnené sny?

- Môžem povedať, že môj život je fajn. Verím, že to tak pôjde v rámci rodiny a profesie ďalej. Prajem si hlavne, aby sme boli v rodine spokojní a zdraví. Bodaj by sa aj celospoločenská situácia nielen na Slovensku začala vyvíjať priaznivo, pretože nie je dobre, keď sa v našom veku začíname dostávať do pocitu ohrozenia.

Pred týždňom sa v Prahe konal Zápas legiend a opäť ste stáli na našej lavičke. Aké pocity ste prežívali?

Úprimne, bol som viac napätý ako v lete, keď som videl kvalitu českého tímu a ako sa na to pripravujú. Mali to pripravené veľmi a skvelá bola aj atmosféra. Dúfali sme, že sa hokejovo nevytrápime, o čom sme uvažovali aj s Ferom Hossom. Našťastie nám v skóre veľmi neutiekli a dovolím si tvrdiť, že hokejovo sme v prvej polovici boli lepší, ale nedokázali sme prekonať Čechmánka.

Stáli ste pri najväčších úspechoch nášho hokeja a dosiahli ste na náš jediný titul pre majstrov sveta. Čakali ste, že to v Göteborgu dopadne tak, ako to dopadlo?

- To netušil asi nikto z náš, hlavne po nešťastnej olympiáde v Salt Lake City. Vedeli sme, že hráči majú kvalitu a nemohli ju na olympiáde ukázať kvôli vtedajším pravidlám. Chalani prišli do Göteborgu s pocitom, že chcú odčiniť neúspech a podarilo sa to v najvyššej možnej miere. Je to krásna spomienka aj po všetkých tých rokoch. Kvalita hráčov bola vtedy na medzinárodnej úrovni veľmi vysoko a bol by som rád, keby čo najviac našich hráčov v tomto období dokázalo tú kvalitu dosiahnuť.

Mrzí vás najviac nešťastná olympiáda vo Vancouveri, kde sme siahali na bronzové medaily?

- Všetkých nás mrzeli posledné minúty zápasu s Fínskom. Ušlo nám to, ale po čase, keď si to človek pozrie, boli sme veľmi platným účastníkom jedného z najkvalitnejších turnajov v histórii. Odohrali sme skvelé zápasy, chalani ukázali skvelú výkonnosť a odozva na naše vystúpenia bola veľmi priaznivá. Bije sa pozitívne s tým, čo sme predviedli a ľútosť, že tá medaila k tomu patrila.

Zažili ste dobré, ale aj horšie časy nášho hokeja. Čím to je, že po zlatej generácii nastalo akési prázdno?

- Generácia hráčov, ktorá dosahovala najvyššiu výkonnosť, vznikla ešte v bývalom režime, ktorý vytváral podmienky na to, aby deti mohli športovo rásť. A keď sa otvorili hranice, tak tí chalani boli na to pripravení a vbehli do medzinárodného hokeja, dostali sa do súkolia NHL, čo im pomohlo ďalej sa rozvíjať. Ďalšie obdobie, ktoré nastalo, sa týkalo hráčov, ktorí vstupovali prípravy po deväťdesiatom roku, kedy sa podmienky výrazne zhoršovali. Bolo menej možností pre deti, hokej bol drahý a v tom čase chýbal aj koordinovaný prístup v rámci zväzu či klubov. Hľadali sa nové spôsoby a v mnohých oblastiach sme urobili chybu, že sme zabudli na pozitíva z predošlého obdobia. Všetko sa chcelo meniť, no jediné, čo sa nezmenilo, bol počet štadiónov a plôch. V tom máme problém dodnes a mám obavu, že problém to bude ešte väčší z hľadiska nárastu cien energií. 

Čo sa zmenilo, že náš hokej je opäť na vzostupe?

- Potešiteľné sú výsledky a hlavne bronz z olympiády, ale aj draftové pozície hráčov. Verím, že je to aj dôsledok pozitívnych zmien v hokeji a počet hráčov, ktorí budú schopní dosahovať najvyššiu medzinárodnú úroveň, bude naďalej rásť. Keď budeme brať v rámci kritérií pôsobenie v NHL na vrchole hierarchie, tak od úplnej špičky máme veľmi ďaleko. Máme tam sedem hráčov, kým ostatné krajiny aj 50 či 60. To robí dosť veľký rozdiel z hľadiska stability v účasti v svetovej hokejovej špičke.

Čo považujete za tie roky za najvýraznejšiu zmenu v hokeji?

- Sú kladené veľmi vysoké nároky na komplexnosť hráča. Prepojenie fyzických schopností s hráčskymi kvalitami pod časovým či priestorovým tlakom. Ten tlak prostredia je naozaj enormný a zrýchlenie hry, ale aj to, čo je súčasťou herných systémov, ktoré sa dnes uplatňujú, zvyšujú nároky na hráčov. Mentálna a psychická odolnosť sú veci, ktoré sa výrazne posunuli dopredu. Povedal by som, že dnes je to už iný šport.

Trénovali ste najväčšie hviezdy slovenského hokeja. Máte nejakého obľúbenca, ktorý vám najviac prirástol k srdcu?

- Všetci hráči nemôžu byť rovnako blízki trénerovi z hľadiska kvality a osobnostných predpokladov. Je prirodzené, že tí, čo boli v reprezentácii častejšie a tvorili jej jadro, sa stávali bližšími. To však nie je zámer, ale dôsledok toho, že každý sme iný. Vlastne aj tím sa skladá z hráčov, ktorí sú odlišní. Ja som rád, že s chalanmi máme stále poväčšine korektný vzťah a stretávame sa.

Kto z nastupujúcej generácie vás zaujal najviac?

- Musím povedať, že ma veľmi milo prekvapil Ján Gajan v bránke, ktorého som poznal ešte z čias, keď chodil do našej brankárskej školy. Je to chalan, ktorý je prispôsobený na to, aby vynikol, takže ja verím, že toto je ďalší dobrý vklad na tomto poste. Pochopiteľne, draft objektívne ukazuje na potenciál hráča smerom k jeho ďalšiemu pôsobeniu a títo hráči sú nositeľmi výkonnosti v reprezentačnej dvadsiatke, ale aj medzi seniormi, ako to ukázal Juraj Slafkovský na olympiáde.

V súčasnosti pôsobíte na hokejovom zväze. Čo je vašou úlohou?

- Mojou úlohou je skoordinovať oblasti, ktoré súvisia s kvalitou prostredia, ktoré má pomôcť hráčom sa dostať na čo najvyššiu úroveň po hokejovej a ľudskej stránke. Koordinujem činnosť vzdelávania trénerov s metodikou a s trénermi mládežníckych reprezentácií ako aj regionálnymi inštruktormi. Najlepšie to vystihuje moment, keď reprezentační tréneri prinášajú informácie, ako by mal byť hráč pripravený na medzinárodné fórum. To sa snažíme preniesť do prípravy metodických materiálov, ktoré sú podstatou vzdelávania trénerov. Chceme to prenášať naspäť do klubov, pretože reprezentant v každej kategórii sa pripravuje v klube a tréneri národného tímu majú málo priestoru, aby mohli vstúpiť do toho diania, pokiaľ to nebude fungovať na klubovej úrovni.

Hoci oslavujete 70 rokov, tak sa rozhodne nenudíte, no nechceli by ste si predsa len už užívať bezstarostný dôchodok?

- Bezstarostne to asi nejde, pretože dôchodok bude vždy prinášať starosti a obavy. Tým pádom, že som bol prakticky celý život zapojený v rôznych oblastiach pedagogického a športového pôsobenia, tak ma to zatiaľ stále baví. Pokiaľ to neprináša príliš veľký tlak na čas a že by som si nemohol urobiť svoj program, tak by som to nemohol robiť. Zatiaľ to viem zladiť. Mirovi Šatanovi som dal prísľub, že do konca sezóny v tejto funkcii zotrvám.

Tréner majstrov sveta Ján Filc oslavuje: Náš hokej je na vzostupe, ale špička je stále ďaleko

Plus TV

Podráždený Vladimír Weiss na predzápasovej tlačovej konferencii pred zápasom s Atléticom

Dravecký potrestal Slovensko: Takto rozhodol o triumfe našich susedov!

VIDEO Okázalý luxus Realu Madrid: Takto to vyzerá v útrobách luxusného štadióna

Výber pre vás

Tréner majstrov sveta Ján Filc oslavuje: Náš hokej je na vzostupe, ale špička je stále ďaleko

Súvisiace články

ROZHOVOR Talentovaný Adam Gajan: Z prehliadaného sa stal hrdina! NHL má na dosah

Na úvod federálne derby: Juniori otvoria šampionát proti Čechom

Marián Hossa si zápas legiend užil, kožné problémy ho nelimitujú

České legendy zvíťazili v pražskej exhibícii, Pucher: Remíza neprichádzala do úvahy

Plus TV

Podráždený Vladimír Weiss na predzápasovej tlačovej konferencii pred zápasom s Atléticom

Dravecký potrestal Slovensko: Takto rozhodol o triumfe našich susedov!

VIDEO Okázalý luxus Realu Madrid: Takto to vyzerá v útrobách luxusného štadióna

Výber pre vás