V rozhovore s Martinom Gernátom sa dočítate:

Ako so spoluhráčmi z Třinca oslávil zisk titulu?
Ako zvládol sezónu a všetky pandemické opatrenia, ktoré ju sprevádzali?
Ako ovplyvnila fungovanie tímu tragédia manželky kapitána tímu Vránu?
Ako spomína na svoje zámorské pôsobenie?
Ako sa zmenil oproti obdobiu, keď pôsobil v zámorí?
Či je pripravený na otcovské povinnosti a prebaľovanie dcérky

S Třincom ste vyhrali titul v lige, k tomu ste získali individuálne ocenenie pre najlepšieho obrancu českej extraligy. Inak ako o úspešnej sezóne sa zrejme nedá hovoriť, čo poviete?

Určite áno. Sezóna bola vydarená, čo sa týka tímovej aj individuálnej stránky, za čo som veľmi rád. Teraz je tu ešte čerešnička na torte, že som v reprezentácii a idem na majstrovstvá sveta, o to viac si to cením.

Ako ste oslávili zisk titulu?

S chalanmi z tímu sme dva dni oslavovali priamo v Třinci. Doma veľa času na oslavy nebolo, keďže som prišiel len na jeden deň domov a na ďalší som sa už pripojil k reprezentácii. Zvyšné oslavy budú, až keď sa opäť vrátim na východ Slovenska.

Sezóna zrejme nemôže byť náročnejšia, ako keď sa hráč dostane až do finále play off. Ako ste na tom so silami a s energiou?

Mali sme, našťastie, po sezóne trochu voľna, odohral som v príprave v reprezentácii len dva zápasy s Českom. Sily som ako-tak načerpal, ale je pravda, že sezóna bola náročná, kvôli covidu o to viac. Jeden mesiac sa nehralo, a tak sa tieto zápasy museli vsunúť do programu v ďalších mesiacoch. Ovplyvnilo to cestovanie a aj fyzickú vytrvalosť. O náročnosti play off asi netreba ani hovoriť, zápasy sú tam takmer každý deň. Človek si oddýchne naozaj až po sezóne.

Pandémia ovplyvnila už minulú sezónu, ktorú napokon predčasne ukončila. Túto sezónu sa napokon podarilo odohrať celú. Ako ste ju zvládali z hľadiska všetkých opatrení?

Začiatok bol ťažký, v septembri prakticky celý náš tím dostal covid, takže sme dva týždne boli zatvorení doma. Nemohli sme trénovať na ľade, každý z nás dostal jeden stacionárny bicykel a trénovali sme len doma individuálne. Bolo to trochu náročné na psychiku, ako sme sa však vrátili do súťažného diania, na všetky vyšetrenia a testovania si každý z nás zvykol. Je to zaužívané od začiatku sezóny prakticky dodnes, že nás takmer testujú každý tretí deň, takže človek si na to zvykne.

Gernát získal s Třincom titul a stal sa najlepším obrancom českej extraligy.
Gernát získal s Třincom titul a stal sa najlepším obrancom českej extraligy.
Zdroj: profimedia

V jednom z nedávnych rozhovorov ste hovorili, že si na hoteloch v bublinách, v ktorých ste trávili sezónu, nekrátite čas počítačovou hrou NHL. Čím si ho krátite, resp. budete krátiť na majstrovstvách sveta?

S chalanmi z Třinca z českej reprezentácie väčšinou hrávame Call of Duty. Ja som si so sebou pre istotu zobral aj PlayStation, tam mám FIFU. Jedna z týchto dvoch hier určite zvíťazí.

Sezónu vo vašom tíme zasiahla aj jedna nepríjemná udalosť, keď kapitánovi Petrovi Vránovi zomrela manželka. Ako táto udalosť zasiahla a ovplyvnila tím?

Samozrejme, je to osobná vec. Keď ste v jednej kabíne ako tím, takáto správa ovplyvní kolektív. Tým, že sa Petr vrátil do play off, vzpružilo nás to a ešte viac stmelilo. Výsledkom bol titul.

Čítal som, že stále veríte, že si splníte sen a dostanete sa do NHL. Máte nejaké indície, že by mohla prísť nejaká ponuka?

Vravel som, že ponuky nečakám. Skôr hovorím, že niektoré kluby o mňa prejavili záujem, keďže tréner Varaďa mi spomínal, že sa niektoré kluby ozvali a pýtali na mňa. Či záujem o mňa bude reálny, to budeme vedieť, až keď sa skončí play off, alebo aspoň základná časť, keď si tímy sadnú a začnú riešiť budúcu sezónu. Podľa mojich informácií ľudia v zámorí stále nevedia, kedy sa začne nový ročník. Keď budú termíny potvrdené, veci sa rozbehnú. Keby prišla ponuka z NHL, bol by som šťastný a aspoň na rok by som šiel do Ameriky.

V minulosti vás draftoval Edmonton Oilers. Ktorý klub v NHL by ste si teraz vybrali, keby máte tú možnosť?

Asi by som sa najradšej vrátil do Edmontonu, kde som pôsobil päť rokov. Zámorie poznám najviac v tomto meste.

Ako spomínate na vašu zámorskú skúsenosť?

Z juniorských rokov mám veľmi príjemné zážitky, vyhrali sme ligu, čo sa podarilo po 40 alebo 50 rokoch. Okúsil som aj Memorial Cup hneď v prvom roku. Na farme to bolo náročné na psychiku, išiel som do zámoria ako 21-ročný mladý chalan. Nevedel som, čo ma čaká, v druhej sezóne som sa navyše zranil na desať mesiacov, čo mi neprospelo. Preto som zvolil cestu návratu do Európy, kde som reštartoval kariéru.

Keď porovnáte seba pred rokmi, keď ste pôsobili v zámorí, a teraz, v čom nastala najväčšia zmena?

Hlavne sa zmenil hokejový štýl. Pred desiatimi rokmi, keď som prišiel do zámoria, sa hralo najmä fyzicky do tela. Teraz sú zápasy hlavne o rýchlosti, o individuálnych herných činnostiach. Určite som sa zmenil aj ja, v Európe som hokejovo vyzrel, vyhral som sa, okúsil viaceré ligy. Hral som v Česku aj vo Švajčiarsku, vyskúšal som Ligu majstrov aj Spengler Cup, hral som v reprezentácii na majstrovstvách sveta. Skúsenosť veľkých podujatí a zápasov sa v hráčovi zhromaždí. Čím som starší, tým viac vnímam veci aj z mentálnej stránky.

Viete, v akej úlohe s vami Craig Ramsay ráta na majstrovstvách sveta? Ste pripravený na rolu lídra tímu, resp. obrany?

Aká úloha príde, takú musím prijať. Mítingy sme mali väčšinou spoločné, uvidíme, v akej zostave pôjdeme do prvého zápasu. V každej úlohe, ktorú mi tréner pridelí, musím dominovať a hrať svoj hokej, ktorý som hral počas sezóny v Třinci. V reprezentačnej šatni je dobrý kolektív a ja nemám problém chalanom niečo povedať medzi tretinami. Každá jedna pomoc od každého hráča sa zíde.

S partnerkou Soňou čakáte dcérku. Ste pripravený na otcovské povinnosti?

Tieto povinnosti som si už v minulosti vyskúšal, keďže mám mladšie sestry, ktoré majú 8 a 10 rokov. Pred desiatimi rokmi som si teda mohol vyskúšať, ako sa prebaľuje dieťa. Obaja sa na prírastok tešíme, veríme, že sa dcérka narodí zdravá a že to Soňa zvládne. Zdravie je prvoradé.

Čiže prebaľovaniu sa strániť nebudete?

Určite nie, pokiaľ to teda nebude veľmi smrdieť. (smiech)