Bernd Freimüller pôsobil viac ako desať rokov v Atlante Thrashers ako európsky skaut. Nedávno navštívil zápasy v Česku a na Slovensku a všimol si viacero rozdielov. „V Česku boli medzi 20 najlepšími ligovými strelcami traja cudzinci, na Slovensku je to takmer naopak (v čase písania článku 14 z 20). Každý tím môže mať v zostave sedem legionárov a túto kvótu využívajú takmer všetky tímy,“ napísal vo svojej analýze na laola1.at Freimüller a pokračoval:
„Legionári sú na Slovensku takmer všade v prvých dvoch útokoch, často sa stáva, že ani jedného Slováka nenájdete v prvej presilovkovej formácii. Najlepší Slováci hrajú v zahraničí, najmä v susednom Česku, ostatní sú často priemerní. Preto bodovanie stojí najmä na legionároch.“
Freimüllerove slová o dominancii legionárov v zostavách potvrdil a vysvetlil pre Šport24.sk aj prezident HK Nitra Miroslav Kováčik. „Slovenská ekonomika nie je schopná vyprodukovať také finančné prostriedky, aby sme si mohli dovoliť dávať také platy, aby sme sa vedeli porovnávať so Švédskom, Fínskom a, bohužiaľ, aj s Českom, ktoré je ďaleko pred nami. Samozrejme, netýka sa to len hokeja, je to všeobecný problém. Najlepší Slováci nám odchádzajú, minimálne do Čiech, tým pádom nie je možné každoročne vyprodukovať z mládežníckej základne, ktorá je na Slovensku slabá, každý rok takých lídrov, aby ovládli bodovanie,“ hovorí Kováčik a pokračuje:
„Došli sme k tomu, že legionári na Slovensku tvrdia muziku. Nie je to tým, že by Slováci priestor nedostávali, problém je, že priestor nemajú dostať akí Slováci. Zahraniční hráči, ktorí sem prídu, sú kvalitnejší ako slovenskí,“ hovorí Kováčik. Keď sme sa ho spýtali, či zahraniční legionári, ktorí prichádzajú hrať na Slovensko, zarábajú menej ako Slováci, ktorí odchádzajú do zahraničia, reagoval jasne a stručne: „Samozrejme, to je neporovnateľné.“
Odvahe klubov dávať šancu mladým hráčom podľa neho nepomáha ani krok zväzu s priamym zostupom do druhej ligy a priamym postupom z druhej do najvyššej. „Tým pádom mladí hráči, prípadne priemerní slovenskí hráči nemôžu dostávať šancu, pretože sa potrebujete biť o holý život a zachrániť sa v lige.“
Freimüller vo svojom článku nezabudol na minulú sezónu, keď skauti z NHL vo veľkom zaplnili tribúny kvôli menám ako Šimon Nemec, Filip Mešár či Adam Sýkora. „V tejto sezóne sa lige prakticky vyhýbajú,“ píše bývalý skaut a jedným dychom dodáva, že našu ligu nemožno označiť za pravidelnú liaheň talentov pre zahraničie.
„Slovenský hokej vyprodukoval len pár výnimočných hráčov, ktorí sa pohybovali na úrovni Nemecka či Švajčiarska. Ročníky 2004 a 2005 sú naozaj zázračné, Slafkovský a Nemec boli v drafte NHL číslo 1 a 2, tento rok rastie Slovensku vysoko talentovaný center Dalibor Dvorský,“ píše Freimüller, no dodáva:
„Extraliga z toho takmer neťaží. Slafkovský v nej nikdy nehral, Dvorský hrá roky vo Švédsku, Nemec je od tohto roku v AHL. Je takmer zázrak, že Sýkora pod podpise zmluvy s New Yorkom Rangers trval na návrate do Nitry.“
Prezident HK Nitra považuje mená z posledného draftu za výnimočné talenty, ktoré sa tak ľahko neukážu a nemali by nám zalepiť oči v tom, kam smeruje náš hokej. Pravidelné vyťahovanie hokejistov z juniorky medzi dospelých podľa neho nie je možné.
„My sa tu na Slovensku v hokeji dlhodobo klameme. Slovenský zväz ľadového hokeja si robí pekné PR, keď vyskočí čerešnička, ako boli Nemec či Mešár, čo boli výnimočné generačné talenty, ktoré sa objavia raz za 20-30 rokov. Bolo úžasné, že Nitra či Poprad ich dokázali udržať a nešli do Švédska či Kanady, často to bolo na úkor výsledkov. V drvivej väčšine však hráči, ktorí hrajú za juniorku, nedosahujú takú úroveň, aby mohli naskočiť do A-mužstva dospelých a byť tam stabilnými hráčmi. Nedá sa to robiť každý rok, na Slovensku na to ani nie sú vytvárané podmienky či už zo strany štátu, alebo zväzu, aby sme každý rok vychovali takých hráčov. Bola to skôr výnimka,“ vysvetľuje Kováčik situáciu z tejto sezóny.
Oslovili sme v tejto téme aj športového riaditeľa Slovana Bratislava Ota Haščáka. „V minulom roku sem chodilo toľko skautov na Šimona Nemca, čo som za 19 rokov nevidel. Na zápasy chodilo 40 až 50 skautov z NHL, aby videli Nemca so Sýkorom. Skauti sem stále chodia, ale možno nie v takom počte. Je to aj o ročníkoch, možno nám najbližšie vybehnú hráči z ročníkov 2005 a 2006. V Česku nechodili skauti desať rokov, lebo tam nikto nebol. Nedehonestujme si ligu, že je slabá. Práve naopak, liga je dobrá, ale tým, že sa vypadáva priamo, tímy hrajú skôr so skúsenejšími hráčmi ako s mladými. Je na kluboch, koľko dajú šancí chlapcom. Keď im ju dajú, stále budú vyrastať noví Nemcovia a Sýkorovci,“ povedal.
Freimüllerovi neunikol nielen úbytok skautov na štadiónoch, ale ani úroveň hokeja v Tipos extralige. „Je ľahké vidieť, keď kluby zo slovenskej ligy hrajú v Lige majstrov, že slovenská extraliga má k špičkovým európskym ligám veľmi ďaleko. Chýba rýchlosť, obrancovia s nadpriemernou kvalitou pri práci s pukom a najmä dobrí brankári,“ píše bývalý skaut z NHL a nezabudol ani na úroveň štadiónov.
Všimol si arény v Bratislave či v Košiciach, hoci dodáva, že druhá menovaná nie je nijako zvlášť moderná. „Potom je to však mŕtve, hoci štadióny v Banskej Bystrici a Trenčíne boli nedávno zrekonštruované. V Nitre, Zvolene, Liptovskom Mikuláši či Nových Zámkoch sa toho za tie roky veľa nezmenilo. Komfort je obmedzený. Na druhej strane treba povedať, že vstupné približne desať eur a cena piva okolo dvoch eur je stála lacná. Prispieva to do určitej časti do klubového rozpočtu, no nič nefunguje bez dobrých sponzorov a bez podpory mestskej samosprávy,“ píše Freimüller.
Kováčik jeho slová o chabom stave štadiónov potvrdzuje a dopĺňa: „Nové haly sa tu nestavajú. Sme neporovnateľne za vyspelými krajinami. Keď v roku 1998 získali Česi olympijské zlato, postavili 64 štadiónov z verejných zdrojov. My sme postavili jeden. To, že sa nám podaril úspech na olympiáde či na drafte NHL, neznamená, že ideme správnym smerom, alebo že by sme to tu nejako zastabilizovali. Boli to len svetlé výnimky, bohužiaľ, realita je úplne iná,“ dodáva.
