Vďaka gólu do siete Nitry ste sa stali najmladším strelcom extraligy v histórii. Čo na to s odstupom pár týždňov hovoríte?

- Bol som veľmi rád, keď sa mi podarilo streliť gól a celkovo som bol šťastný, že som sa dokázal gólovo presadiť v extralige. 

Uvedomili ste si v prvej chvíli, čo sa vám vlastne podarilo?

- V prvej chvíli ani nie, pretože som to bral ako normálny gól a až potom na striedačke mi to povedali spoluhráči. Čiže až vtedy mi to celé došlo, čo sa mi podarilo.

 Prekonali ste rekord Mariána Gáboríka. Gratuloval vám osobne alebo len prostredníctvom sociálnych sietí?

- Áno, prostredníctvom sociálnych sietí mi zagratuloval, čo ma naozaj veľmi potešilo. Je to špeciálne, keď vám zagratuluje taký výborný hokejista, akým bol Marián Gáborík.

Už ako 9-ročný ste odišli do Švédska. Aký bol dôvod?

- Bolo to viac-menej z rodinných dôvodov. Rodičia ma tam dali do klubu a veľmi sa mi tam zapáčilo. Mal som veľmi dobrých trénerov a aj ľudia boli ku mne milí, takže som tam zostal.  

Ako ste si zvykali na život v cudzej krajine, navyše s jazykom, v ktorom ste nič nevedeli povedať?

- Až na také detaily si nepamätám, ale ako som povedal, všetci boli ku mne milí a zvykol som si tam. Našiel som si veľa nových kamarátov. Dorozumieval som sa hlavne po anglicky, keďže po švédsky som na začiatku nevedel ani zaťať. S odstupom času som sa však po švédsky naučil a teraz viem rozprávať už plynulo.