Máte za sebou päť duelov v Lige majstrov bez jediného bodu. Niektoré výkony boli lepšie, iné horšie. Ako hodnotíte vaše účinkovanie v tejto súťaži?

- Posledný zápas v Třinci nebol z našej strany presvedčivý, ale je pravda, že táto „skupina smrti“ je nesmierne ťažká a naši súperi majú v porovnaní s nami niekoľkonásobné rozpočty na hráčov, čo bolo vidieť najmä v prvých štyroch zápasoch s Leksandom a Fribourgom. Ten posledný zápas proti Třincu sme nehrali dobre a bolo vidieť, že oba tímy už nehrajú o postup, hre proste chýbala iskra. Najbližšie dva týždne budú pre nás náročné, aj preto sa snažíme rozložiť sily, aby sme ustáli Ligu majstrov aj našu extraligu. Verím však, že v stredu doma s Třincom body získame a účinkovanie v Lige majstrov v tomto ročníku zavŕšime víťazne.

Čo vám pôsobenie v Lige majstrov ukázalo?

- Ukázalo hlavne hráčom, špeciálne mladším hráčom, kde sa nachádza špičkový európsky hokej. Zahraniční hráči, ktorých máme, tak tí vedia, kde sa hokej v Európe nachádza a aj preto sú v našej lige s takými kontraktmi, aké majú a nie sú vo Švédsku či vo Švajčiarsku. Je to najmä o mladých Slovákoch, aby pochopili, na akej úrovni, v akej rýchlosti a tempe sa hrajú takéto stretnutia. Pomôže im to na vlastnej koži pocítiť ten rozdiel. V tréningu tie podmienky ťažko nasimulujete, ak vôbec. Skôr pochopia, že ak raz chcú hrať špičkovú európsku ligu a hokejom sa zabezpečiť, musia začať od seba a pridať v každej činnosti.

Z finančného hľadiska nie je Liga majstrov nejako atraktívna, ale svoju účasť v nej napriek tomu zrejme neľutujete. 

- Nie, vôbec, práve naopak. Vážime si to. Jednak je to veľká prestíž pre klub, ďalej možnosť získať iné pohľady v debatách s činovníkmi klubov či obyčajným pozorovaním na viacero problémov spojených s riadením klubu (mládež, obchod, ticketing, aréna manažment). V rámci športovej diplomacie je to fantastická vec. A v neposlednom rade, ako som spomínal vyššie, obrovská škola pre hráčov a trénerov.

Štart do našej extraligy máte predsa len odlišný. Zrejme ste po prvých zápasoch spokojný.

- Áno, aj nie. Potrebujeme doladiť ešte niekoľko vecí, urobiť niektoré zmeny, vieme, kde nás tlačí topánka. Chceme ešte doplniť káder, ale žiaľbohu, hráčsky trh je po prestávke spojenej s covidom veľmi preriedený. V porovnaní s minulou sezónou sa rozbehli všetky súťaže, viaceré navyše s rozšíreným počtom účastníkov.

Tento rok oslavujete storočnicu. Asi si nič iné ako majstrovský titul nepripúšťate? 

- V každej sezóne musí Slovan bojovať o titul, má to v DNA a pochopiteľne tento rok musíme urobiť pre to viac ako maximum.

Klub minulý rok prebrali noví majitelia. Pán Hrubý sa objavil len na prvej tlačovke a odvtedy o ňom nepočuť. Ak by ste mohli prezradiť, ako sa s ním komunikuje a ako sa s ním spolupracuje?

- Je to človek, ktorý hokej miluje a ktorý Slovanu pomohol v čase, keď to najviac potreboval spolu s ďalšími dvoma akcionármi. Je to veľmi rozhľadený pán, ktorý si dobre uvedomuje, že Slovan ako aj slovenský hokej sa ďalej nepohne bez rozumných investícií a konfrontácie. Som presvedčený, že ich investície ako do mládeže klubu, tak aj do farmárskeho tímu či A-tímu prinesú Slovanu aj slovenskému hokeju radosť a úspechy.

Klub mal obrovské dlhy. Dnes je už všetko vyrovnané a nikomu nič nedlhujete?

- Nie, absolútne nie. Dnes je klub na profesionálnej úrovni a z hľadiska financií funguje ako švajčiarske hodinky. My sa dnes sústredíme už len na prácu. Hráči majú špičkové podmienky na svoj rozvoj a na ďalšom zdokonaľovaní tréningových podmienok sa ďalej pracuje.

Minulý rok sa hovorilo o tom, že by ste chceli prípravný zápas s tímom NHL a zúčastniť sa Spengler Cupu. Spravila tomuto všetkému škrt cez rozpočet pandémia koronavírusu?

- Našou snahou bolo vždy priniesť fanúšikom atraktívnych súperov. Tento rok sa podarila Liga majstrov a to je porovnateľná satisfakcia za Spengler Cup, alebo letný turnaj či zápas s mužstvom z NHL, čo sme plánovali. Žiaľ, koronavírus zmenil mnohé naše plány. Pred pol rokom nevedeli tímy potvrdiť účasť. Ani my ako klub sme nevedeli garantovať podmienky tímom z titulu stále sa meniacich pravidiel. Keď sa situácia vráti do normálu alebo skôr, ak sa naučíme s covidom žiť a pracovať, tak sa budeme snažiť svoje sľuby naplniť.

Ak sa raz tá situácia vráti do normálu, plánuje Slovan opäť hrať v nejakej nadnárodnej lige alebo vidíte budúcnosť klubu len v našej extralige?

- Uvažujeme nad viacerými variantami, ale s podmienkou, ktorú sme odprezentovali na prvej tlačovke, že ak by sa tak stalo, naša liga by nebola ochudobnená o Slovan. V tom prípade by sa vytvorilo nové mužstvo. Ale dnes je to všetko len na úrovni hypotéz.

Minulá sezóna sa odohrala bez divákov, viete povedať, o koľko peňazí klub prišiel?

- Pri predpokladanej priemernej návštevnosti na úrovni predchádzajúcej sezóny (5 250 divákov) a zvýšenom záujme o play-off proti Nitre a Zvolenu odhadujeme stratu iba z predaja vstupeniek a permanentiek do bežného hľadiska na úrovni 1,7 milióna eur. K tomu možno prirátať ušlý príjem z predaja VIP-iek a tiež niektoré nerealizované reklamné partnerstvá, ktoré bez divákov v hľadisku stratili zmysel.

V tejto sezóne už môžu byť fanúšikovia na tribúnach, no má pre vás zmysel, keď ich je na zápasoch približne tritisíc?

- Sme radi za každého jedného, pretože aj 2 500 ľudí urobí atmosféru. Určite je to lepšie ako prázdne tribúny. Všetky kluby padli s návštevnosťou a aj v európskom futbale sa to len pomaly vracia do normálu. Do arény je u nás vstup povolený len kompletne zaočkovaným osobám, čo, žiaľ, znižuje počet ľudí na stretnutiach.

Nebojíte sa, že sa situácia rapídne zhorší a vláda znova zatvorí štadióny?

- Raz sa rozhodlo, že kompletne zaočkované osoby môžu chodiť na hokej a podľa toho sme aj nastavili náš ticketing. Aj keby sa Bratislava sfarbila na covidovom semafore na bordovú, aj tak v režime komplet zaočkovaní môžeme obsadiť 100 percent kapacity haly. Takže odpoveď na vašu otázku je, že nie, neobávam.

Vieme, že Slovan platí mestu za prenájom haly veľké peniaze, tak je to aj z tohto hľadiska dlhodobo udržateľné?

- To je otázka na akcionárov, ktorí chodia na rokovania s mestom. Nie je to jednoduché pre obe strany. Na jednej strane je to krásny hokejový stánok a architektonický klenot s tromi ľadovými plochami, na druhej strane pochopiteľne energeticky nákladný, špeciálne pri dnešných cenách energií. Rokujeme so STaRZ-om (Správa telovýchovných a rekreačných zariadení - pozn. red.) aj s predstaviteľmi mesta. Verím, že časom prídeme ku kompromisu. Predsa len patríme k tomuto mestu už 100 rokov a meno nášho mesta nosíme s hrdosťou po celej Európe.

Čiže si neviete ani z historického hľadiska predstaviť, že by Slovan hral niekde inde?

- Najbližších päť rokov asi nie a skôr ako za päť rokov si ťažko predstaviť vybudovať inú arénu či športový komplex. Pre mňa je Tehelné pole náš domov. Tu sú kosti našich predkov. Ale to je môj súkromný názor.

V roku 2017 ste na pozícii generálneho manažéra skončili a minulý rok ste sa tu objavili ako kvázi poradca. Teraz ste opäť generálnym manažérom belasých. Verili ste, že sa ešte niekedy vrátite na túto pozíciu?

- Nie, nerozmýšľal som nad tým. Prežil som tu krásne roky a mal som už iné aktivity, ale prišli noví akcionári a povedali, že treba pomôcť, tak som sa vrátil. Na ako dlho, to uvidíme...