Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Čo pre teba znamená premiérová pozvánka do národného tímu?
- Som veľmi, veľmi šťastný. Reprezentovať svoju vlasť na seniorskej úrovni je predsa sen každého mladého hokejistu. Som rád, že si to teraz môžem vyskúšať. Na turnaji sa chcem ukázať v čo najlepšom svetle.
Koľko ťa vyšla reprezentačná pozvánka v popradskej šatni?
- V kabíne sa to ešte veľmi nerozoberalo, ale niektorí chlapci mi už stihli zagratulovať. Uvidím, čo ma to bude stáť, či nejaké koláče alebo dotáciu do kasičky.
Generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan sa na tvoju adresu vyjadruje len v superlatívoch. Ako to vnímaš?
- Je pre mňa obrovská pocta počuť také slová z úst jednej z najväčších legiend nášho hokeja. Zároveň ma to motivuje ešte viac na sebe pracovať.

Neobávaš sa, že by ti z chválospevov na tvoju adresu mohlo časom napršať do nosa?
- Vôbec nie. Na mňa to má presne opačný efekt, motivuje ma to ďalšej tvrdej práce s pokorou a nohami pevne na zemi.
Už v minulej sezóne si odohral za Popradu 51 zápasov, nazbieral 18 bodov a razom si sa ocitol v hľadáčiku zámorských skautov. Spozorovali si v aktuálnej sezóne z ich strany zvýšený záujem?
- Áno, je to predsa moja draftová sezóna, čiže s nimi aj dosť komunikujem alebo vypĺňam rôzne dotazníky. Bol som si vedomý, že ma chodia aj sledovať, a tak to boli zo začiatku celkom stresy. Postupom času to však zo mňa opadlo a v súčasnosti som s tým už v pohode. Veď budú chodiť celú sezóny, takže netreba zbytočne stresovať, mohlo by ma to potom na ľade zbytočne zväzovať.
V budúcoročnom drafte by si ťa mohol vybrať niektorý z klubov NHL. Máš nejaký obľúbený tím?
- To nie je vôbec podstatné. Budem rád, keď ma draftuje hociktorý klub.“

V čom sú tvoje silné stránky a naopak, na čom musíš ešte popracovať?
- Silné stránky asi myslenie, korčuľovanie a mrštnosť, popracovať musím na fyzickej sile a streľbe.
Kým vlani ste to s Popradom dotiahli až do finále, v aktuálnej sezóne sa vám až tak nedarí a v tabuľke ste zatiaľ na siedmom mieste. Aké boli predsezónne ambície klubu?
- Rovnako ako v uplynulom ročníku aj v tomto máme len tie najvyššie ciele. Do kádra pribudlo veľa nových hráčov, rýchlo zapadli do kolektívu a tvoríme skvelú partiu. To, že sa nám zatiaľ nedarí podľa predstáv, pripisujem najmä efektivite. V každom zápase si totiž vytvoríme množstvo čistých šancí, no nevieme ich premeniť. Preto dúfam a verím, že v ďalších súbojoch sa to šťastíčko opäť prikloní na našu stranu a budeme znovu vyhrávať.
A čo tvoje osobné ambície, stanovil si si koľko kanadských bodov by si chcel získať?
- Samozrejme, že sú vyššie ako v minulej sezóne. Chcel by som dosiahnuť hranicu 30 bodov a streliť aspoň desať gólov.

Určite si v detstve mal a zrejme aj teraz ešte máš hokejové vzory. Prezradíš, o koho ide?
- Keď som bol malý, obdivoval som Sidneyho Crosbyho, teraz to je Nathan Mackinnon z Colorada. Páči sa mi jeho korčuľovanie, agresivita a zakončenie.
Na hokejistov a zvlášť reprezentantov vždy leteli baby. Ako si na tom v tomto smere, máš frajerku?
- Zatiaľ nie, čo je možno aj dobré, pretože sa môžem naplno venovať hokeju. No nejaké kamarátky sa nájdu…“ (smiech)