- V rozhovore s Tomášom Marcinkom sa dočítate:
- Či mal v hlave počas play off problémy niekoľkotýždňového synčeka
- Prečo opustil Třinec, s ktorým získal štyri majstrovské tituly
- Či je ľahšia politika alebo šport a prečo ho doma niekedy musí manželka stopnúť
- Čo si myslí o scenári s dvomi hokejovými ligami na Slovensku
- Ako ho sklamal hokejový zväz a prečo mu konanie zväzu nedáva zmysel
- Či ho raz uvidíme v politike a ako sa upravil jeho názor na politiku
Ako vyzerali a koľko trvali majstrovské oslavy?
Trvali možno týždeň, ale pochopiteľne sa to striedalo. Jeden deň bol silnejší, druhý sme trochu zvoľnili. Najväčšie oslavy boli hneď po zápase v šatni, potom sme sa presunuli do mesta, kde však už pribúdala únava, čo bolo cítiť.
Třinec získal štvrtý titul v rade, vy ste boli pri všetkých z nich. Keď vás podpichneme, nebola oslava už trochu rutina?
Rutina to určite nie je. Samozrejme, človek už má nejaké skúsenosti, obzvlášť ak sa mu to podarí v jednom tíme. Pravý športovec si však na radosť z titulu nezvykne, ani my sme to nebrali ako samozrejmosť či rutinu. Každá cesta do finále a k titulu je odlišná, a tak to bolo aj tu. Cestu sme začali rok pred prvým titulom v sérii, keď sme prehrali s Brnom vo finále. Bolo to bolestivé a nepríjemné, tam sme odštartovali cestu za štyrmi titulmi. Zakaždým to bol boj, tvrdo odvedená práca. Žiadna rutina.
Váš synček Leon sa narodil v marci počas prebiehajúceho play off. Vaša manželka na instagrame informovala, že posledné týždne trávila kvôli problémom synčeka medzi nemocnicou a domovom. Mali ste to počas zápasov v hlave?
Pochopiteľne áno. Jednak kvôli tomu, že Vladka na to bola primárne sama, hoci vždy, keď mohla, jej prišla rodina pomôcť. V momente, keď som vstúpil na ľad, som sa snažil myslieť len na hokej, to jediné som mal v danom momente pod kontrolou a vedel som to ovplyvniť. Vladka to zvládla úžasne a ja ju za to obdivujem, nielen za posledné týždne, ale za to, ako zvládla celý pôrod. Ideálne by bolo, ak by som s ňou mohol stráviť viac času, na tom práve teraz pracujeme a snažíme sa upraviť náš život tak, aby sme boli jeden k druhému bližšie.
Kým iní hokejisti si po sezóne oddýchnu, vás oddych s niekoľkotýždňovým dieťaťom asi nečaká. Dáva vám Leon zabrať?
Áno, ale v dobrom slova zmysle jedine. Rodičovské povinnosti berieme ako radosť, je to príjemné a patrí to k tomu. Každý rodič to zažíva a prechádza si tým. Hlavné je, aby naše deti boli zdravé a usmievali sa, čo nás nabíja energiou.
Počas sezóny máte nahustený hokejový program v Česku, vaša manželka je zase poslankyňa v parlamente. Akým systémom ako rodina fungujete?
Mimo sezóny to je jednoduché, sme spolu doma. Mám letnú prípravu, ale tá mi zaberá denne pár hodín, inak som doma a fungujeme, ako by sme mali a ako si to idealizujeme. Počas sezóny to je náročnejšie. Třinec má dobrú polohu, ale na druhej strane to je stále dve a pol hodiny cesty a nie je to na denné dochádzanie, dá sa to maximálne urobiť niekedy na otočku, no nie pravidelne. Keď počas sezóny dostaneme od trénera voľno, utekám za rodinou, aby sme boli spolu čo najviac, alebo naopak, keď Vladka mohla, zobrala dcérku a prišli za mnou. Sme si vedomí toho, že sme si to tak my nastavili, ale snažíme sa, aby naše kariéry mali čo najmenej negatívny dopad na náš rodinný a partnerský život. Teraz to už bolo naozaj náročné, tak sme sa to rozhodli riešiť radikálnejšie s ohľadom na môj nový tím.
Takže rodina bola hlavný dôvod, prečo ste opustili Třinec?
Povedali sme si s manželkou, že potrebujem pôsobiť buď v Bratislave, alebo niekde v okolí. Hodina cesty je vždy zvládnuteľná. Snažili sme sa nájsť také riešenia, ktoré by tomu zodpovedali. Riešil som to s agentom, ktorý mi predostrel možnosť ísť do Brna. Chcel som byť čo najbližšie k rodine, ale stále mám ambície hrať za klub, ktorý bude mať o mňa záujem. Brno je veľký klub, ktorý má vždy vysoké ciele a fanúšikov, ktorí žijú hokejom. Menšia vzdialenosť od rodiny a to, že ide o dobrý klub, ktorý mal o mňa záujem, boli rozhodujúce faktory.
Vaša manželka nechýbala s deťmi na ľade po rozhodujúcom zápase finále. Stíhala sledovať zápasy Třinca v play off? Dávala vám počas neho nejaké rady?
Ona je veľký fanúšik. Sleduje zápasy play off a vždy keď môže, aj počas sezóny. Má predplatené všetky televízne kanály a internetové možnosti, ktoré sa len dajú. Smiali sme sa, že s dcérkou sledovali hokej a cez prestávku medzi tretinami išla rozprávka. Vladka už má v hokeji prehľad, vie vypichnúť dobré veci, a keď prehráme, vie k tomu tiež niečo povedať. (smiech) Keď s dcérkou prišli na zápas, bolo to niečo špeciálne a budem si tieto momenty často pripomínať.
Keď ste spolu doma, bavíte sa aj o hokeji a politike? Mudruje vaša manželka o hokeji a vy, naopak, o politike?
Áno, ako som povedal, Vladka má v hokeji prehľad, sleduje tabuľku a štatistiky. Vie teda o nejakých veciach, ktoré ani ja nesledujem a často má väčší prehľad ako ja o tom, kto sa kde nachádza v tabuľke. Čo sa týka mňa a politiky, vždy som ju sledoval, ešte predtým, ako sme sa dali dokopy s Vladkou. Zaujímam sa o politiku a aj sa budem, je to súčasť života každého z nás a o to viac ma to zaujíma teraz, keď je moja manželka v politike. Občas sa jej opýtam na nejaké veci, ktoré nás zaujímajú, ale nepreháňam to a aj Vladka ma dokáže stopnúť, keď je otázok priveľa. Snažíme sa neprenášať prácu domov.
Ale zrejme sledujete, ako sa jej darí v politike a čo všetko jej práca obnáša...
Áno, je pre mňa zaujímavé ju sledovať v tom, čo robí, ako to robí, čo sa snaží presadzovať. Často je jej boj náročný a nie vždy sa jej niečo podarí. Obdivujem, že aj v takom prípade stále ide a snaží sa presadiť svoje návrhy. Vlastne mi ide vzorom, pretože šport je v tomto jednoduchší ako politika. Ak sa športovec pripraví čo najlepšie, ako vie, má to väčšinou vo svojich rukách. V politike niekedy môžete urobiť pre dobrú vec všetko, čo sa dá, niekto sa môže zle vyspať, bude vám chcieť urobiť napriek, nesúhlasí s vaším návrhom a celá práca vyjde nazmar. V tomto politiku vnímam ako oveľa nespravodlivejšiu v porovnaní so športom. Moja manželka to teda má náročnejšie ako ja.
Sledujete aj hokejové ligové dianie na Slovensku? Čo hovoríte na jeden z možných scenárov, že by tu boli dve najvyššie súťaže?
Príde mi to ako obrovský bizár, úplne nerozumiem situácii a problémom, ktoré tam nastali. Bolo by to niečo mimoriadne zvláštne v tak malej krajine, ak by sa najvyššia súťaž mala rozdeliť namiesto toho, aby bola jedna silná kvalitná liga. Mám pocit, že namiesto toho, aby sa ľudia spájali a hľadali riešenia, sa tu navodzujú nejaké dojmy v štýle „keď to nebude po našom, tak to nebude nijako“. To je veľmi nebezpečné. Liga si buduje meno niekoľko rokov, hrá sa v nej dobrý hokej, hrajú v nej tímy, ktoré prežili časy pandémie, budujú svoje značky. Teraz sa zrazu rieši problém, kto bude organizovať a riadiť ligu.
Podľa mňa sa jednoznačne musí nájsť také riešenie, ktoré bude jasné a všetkým vyhovujúce. V tomto období by mali kluby riešiť súpisky, rozpočty a podobné veci, namiesto toho čítame, ako sa tu bijú dve skupiny. Keby som bol človek, ktorý sleduje hokej okrajovo a len sem-tam si zájde na zápas, mal by som v tom obrovský zmätok a skôr by ma to odradilo od toho, aby som išiel na ďalší zápas a záujem o hokej by u mňa upadol. Takéto kroky a hádky ligu posúvajú o krok až dva dozadu.
Bodovo sa vám v poslednej sezóne darilo. Čakali ste pozvánku do reprezentácie pred majstrovstvami sveta?
Sklamaný by som bol, ak by sme spolu komunikovali počas sezóny a mal by som nejaké indície, že sa nado mnou uvažuje, prípadne keby som bol v tréningovom kempe a poslali by ma domov. Už počas posledných sezón sme sa nebavili o tom, že o mňa majú záujem a dali by mi šancu ukázať sa v reprezentácii. Beriem to teda úplne triezvo, sú tam chlapci, ktorým dávajú šancu a ktorí sa ukazujú v dobrom svetle. Koniec-koncov reprezentácia má v posledných sezónach dobré výsledky, nastolili určitý trend a veci sa posúvajú pozitívnym smerom. Nemajú teda dôvod skúšať starších hráčov. Neodsudzujem to, je to v ich rukách. Samozrejme, nominácia by ma potešila, ale nie je to v mojich rukách. Ja sa vždy snažím odvádzať čo najlepšiu prácu v klube, v ktorom pôsobím. Reprezentácii rozhodne držím palce, v posledných rokoch je náš herný aj výsledkový trend pozitívny.
V posledných mesiacoch rezonoval zákaz reprezentovať pre hráčov z KHL. Vy ste sa k tomu taktiež vyjadrovali a kritizovali ste SZĽH. Aký dojem vo vás zanechalo, ako sa to celé odohralo?
Budem úprimný, zanechalo to vo mne negatívny dojem. Nakoniec to vyzerá, že hlavný dôvod, prečo hráči z KHL neprišli reprezentovať, je ten, že sa nechcela narušiť nejaká atmosféra a koncentrácia tímu na MS. Nevidím dôvod, prečo by sa zväz nemohol vyjadriť a opísať situáciu reálne, ako je. Je zjavné, že je tu vojna, Rusko bezdôvodne napadlo Ukrajinu, to je jasne čierne a biele, tam nie je žiadna šedá zóna, v ktorej si človek môže dávať otázniky, či je to tak, alebo onak. Kto sa chce hrať s konšpiráciami, môže sa s nimi hrať, je to jeho právo. Bolo vhodnejšie povedať: Idete hrať do KHL, v poriadku, je to vaše právo, ale rátajte s tým, že náš postoj ako zväzu je taký, že vás nebudeme volať na akcie a nebudeme vás podporovať, pretože sme súčasťou štátu, ktorý stojí na strane mieru. Mrzí ma to a nechápem, prečo to zväz nedokáže pomenovať pravými slovami, ale otáľa nezmyselne celú sezónu. Keď človek čaká, že sa konečne rozhodli a zachovali sa ako všetky krajiny v modernom hokejovom svete okolo nás, zväz povie: toto nie je dôvod, dôvod je úplne iný. Nedáva mi to zmysel...
Protiargument strany, ktorá neodsudzuje Rusko, znie, že šport a politika sa nemajú spájať. Čo si o tom myslíte?
Keďže mám za manželku političku, môj názor môže vyzerať neobjektívne. Myslím si však, že politika a šport sú prepojené, vždy boli a aj budú, napríklad v tom zmysle, že štát podporuje šport, podporuje finančne zväzy. Iste, ľudia si povedia, že by mohol viac, s tým aj ja súhlasím. Prepojenie politiky a športu je však zjavné. Je to len chabá výhovorka pre tých, ktorí nemajú čo iné povedať.
Máte 35 rokov, čo nie je vek, v ktorom by hokejisti končili kariéru, ak ich k tomu nedonútia zdravotné problémy. Plánujete svoju hokejovú budúcnosť?
Plánujem hrať čo najdlhšie, ako to bude možné. Ide o to, aby som bol zdravý a aby som dokázal podávať výkony adekvátne vrcholovej úrovni. Pokiaľ bude záujem o moje služby, budem sa snažiť hrať čo najdlhšie, pretože hokej mám rád, robím ho odjakživa. Je to moja práca a zároveň vášeň, hoci odkedy mám manželku a deti, to sú moje najväčšie životné priority a tomu trochu prispôsobujem kariéru.
A čo budúcnosť po ukončení kariéry?
Plánujem, uvažujem nad tým. Dávam si pre a proti v rôznych veciach, nič konkrétne zatiaľ nemám. Uvidím, možno to bude mať súvis s podnikaním, všetko je to však v rámci úvah, hoci si uvedomujem, že záver hokejovej kariéry sa u mňa blíži. Klamal by som však, keby som povedal, že už teraz viem, čomu sa budem venovať.
A čo spojenie Tomáš Marcinko a politika?
Predtým, ako moja manželka išla do politiky, som si hovoril: Prečo nie? Bolo by to zaujímavé. Odkedy prešla do politiky, si hovorím, že isté veci by som zvládal oveľa ťažšie ako Vladka. Je to náročné a veľa vecí mi v politike nedáva zmysel. Videl som XY nepríjemných situácií a momentov, ktoré moja manželka zvládla, hoci to bolo náročné a ja som si hovoril, že tam by som ja už možno vybuchol. Je to aj o tom, že keď človek príde do politiky, učí sa a ak toto dokáže zvládať, funguje tam. Na konci dňa vždy musí ísť o to, aby sa človek snažil pomáhať a robil veci v prospech štátu a jeho občanov. S týmto by som problém nemal, no musel by som sa učiť veľa vecí, plus ako zvládať situácie, o ktorých som hovoril.
Takže váš pohľad na prácu v politike sa upravil?
Už nemám také ružové okuliare ako kedysi v tom, že politika je o tom: prídete, odhlasujete a hotovo. Ak to človek robí poctivo a snaží sa o niečo dobré, je to dennodenná práca, často po nociach, s miliónmi volaní a hľadaním riešení, ústupkov a kompromisov. Nehovorím, že by som si na politiku netrúfol, ale vidím to triezvejšie ako kedysi a nie je to také jednoduché, ako si človek predstavuje. Pred piatimi rokmi by som povedal: jasné, politika, prečo nie, teraz už vravím len: možno raz...
