V rozhovore s Ľubomírom Višňovským sa dočítate:

Čo ho živí po skončení hokejovej kariéry?
Ako zvládla jeho firma pandémiu?
Kto sa počas pandémie učil s deťmi a prečo bola doma búrlivá atmosféra?
Ako vníma konšpiračné teórie o koronavíruse?
Čo si myslí o novej vláde?
Aká budúcnosť podľa neho čaká slovenský hokej?
Prečo po krátkej trénerskej anabáze v reprezentácii nezostal pracovať v hokeji?
Prečo odmietol pozíciu, ktorú mu ponúkol Miroslav Šatan?

Koronavírus a pandémia ovplyvnili život ľudí po celom svete. Ako ovplyvnili ten váš?

Deti nechodili do školy, to bola pre mňa asi najväčšia zmena. Do potravín sme chodili zriedkavejšie a kupovali sme viac vecí do zásoby. Zmenu som pocítil z biznisového hľadiska, keďže moja firma vyrába veci pre automobilový priemysel, tam to tiež padlo. Bolo a stále to je náročné a čakám, kým sa všetko rozbehne. Keďže som však už s hokejom skončil, život sa mi kvôli pandémii veľmi nezmenil.

Ako ste prežívali život v karanténe, keďže počas pandémie bolo takmer všetko zatvorené a kontakt s ľuďmi bol výrazne obmedzený?

Ľudia zbadali, že nie je potrebné množstvo vecí a ani nie je potrebné sa tak naháňať, ako sme sa naháňali pred pandémiou. Možno to bola svojím spôsobom očista spoločnosti, hoci to bolo nepríjemné. Aj ja som bol väčšinu času doma, až tak mi to nevadilo. Moja dcéra začala hrať tenis, tak som si na svojom pozemku pri dome postavil tenisový kurt. Šesť týždňov sme na ňom svojpomocne pracovali s bratom a kamarátom. Prvých šesť-sedem týždňov pandémie som ráno o ôsmej išiel na pozemok a pracoval, večer o siedmej som prišiel dovnútra. Koronavírus som teda vnímal tak, že som mal čas aj na takéto veci. Nenudil som sa doma a len nevysedával pred televízorom.

Počas kariéry ste boli známi aj svojou vypracovanou postavou, pandémia však zatvorila fitness centrá. Udržiavali ste sa nejako vo forme?

Udržiaval som sa manuálnou prácou. Keďže počas pandémie bolo akurát suché obdobie, za šesť týždňov nepršalo, svietilo slniečko a fúkalo, poriadne nás opálilo a všetci sa pýtali, kde som bol na dovolenke. Posilňovňu som nevidel dva mesiace a nahradil som ju manuálnou prácou.

Pandémia mala aj výrazný ekonomický dopad, mnohí ľudia prišli o prácu. Čo vás živí a ako ste zvládli náročnú situáciu?

Mám investované peniaze, ktoré som zarobil počas hokejovej kariéry, to ma živí. K tomu som rozbehol firmu, ktorá kvôli pandémii koronavírusu veľmi nejde. Dúfam, že sa znova rozbehne.

Čomu sa venuje vaša firma?

Kupujeme polyetylénový granulát, ktorý melieme na prášok a predávame automobilkám. Tie z toho robia plasty alebo ďalšie doplnky do áut.

Mnohé firmy kvôli ekonomickým dopadom pandémie prepúšťali zamestnancov. Ako to zvládla tá vaša?

Teraz sa akurát bavíme o tom, čo a ako ďalej. Všetok materiál, ktorý sme mali, sme počas pandémie pomleli a teraz nie je čo mlieť, keďže nemáme objednávky. Nemáme žiaden príjem, ale máme zamestnancov, ktorých musíme platiť. Tým, že naša výroba nebola pozastavená, sa o príspevky ťažšie žiada. Štát možno niečo pošle, ale to bude zanedbateľná suma.

Máte dve deti, ktoré počas pandémie zostali doma kvôli zatvoreným školám. Ako ste zvládli úlohu učiteľa?

Priznám sa, že túto úlohu mala na starosti manželka. Videl som, že doma bola niekedy dosť búrlivá atmosféra počas učenia. (smiech) Samozrejme, nebolo to jednoduché, občas sa manželka s deťmi pohádala, musela s nimi mať veľkú trpezlivosť. Zvládli to, Lilly začala opäť chodiť do školy, Maxim zostal doma.

O koronavíruse koluje množstvo teórií, aj konšpiračných. Aký máte vy názor na koronavírus a konšpirácie, ktoré kolujú internetom?

Tiež som prečítal množstvo konšpirácií. Jedna vec je monitorovanie ľudí a podobné veci, kam to podľa týchto teórií speje. Je ťažké si o konšpiráciách niečo myslieť. Hlavne dúfam, že to nebude spieť k tomu, že nás budú všetkých monitorovať, budú nás mať pod drobnohľadom a o každom z nás budú vedieť všetko. Aj to sa môže stať.

Na snímke Ľubomír Višňovský s manželkou Katkou.
Na snímke Ľubomír Višňovský s manželkou Katkou.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Teraz po kariére vidíte život aj situáciu na Slovensku z iného pohľadu, ako keď ste hrali a bývali v zahraničí. Ako podľa vás vláda zvládla pandémiu?

Myslím si, že veľmi dobre sa to začalo, opatrenia pomohli zastaviť šírenie koronavírusu. Čo sa týka terajšieho stavu, máme prakticky nulové čísla a pandémia je, dá sa povedať zastavená. Treba pomôcť ekonomike, naštartovať ju aj pomôcť finančnými injekciami firmám. Hlavne teraz treba pomôcť ľuďom.

Ako vnímate novú vládu po prvých troch mesiacoch?

Mám svoj názor, ale mediálne sa k politike veľmi nevyjadrujem. Ťažko však hodnotiť vládu, keďže zatiaľ riešila prakticky len koronavírus a opatrenia počas pandémie. V posledných dňoch som čakal, kedy zrušia núdzový stav, lebo bola absolútna hlúposť, aby ho neustále držali. Nemôžem ich hodnotiť, pretože prakticky nemám z čoho, politicky sa totiž nič poriadne neudialo a riešili len koronavírus. Uvidíme, ako teraz vymyslia pomoc podnikateľom aj ďalším ľuďom v krajine a ako naštartujú ekonomiku. To bude ich obraz.

Mnohé športové súťaže sa musia dohrať kvôli miliónovým, resp. miliardovým zmluvám, inak hrozia žaloby a súdy na dlhé roky. Ako vnímate fakt, že vírus odkryl druhú – biznisovú - stránku športu?

Bez toho by to nefungovalo. Je pravda, že šport aj kluby sú o biznise. Zoberte si, koľko ľudí zamestnáva len jeden klub z NHL. To je halda, tisíce a tisíce ľudí, ktorí pracujú v kolotoči NHL. Nie je to len o hokeji, rovnako to platí aj v prípade basketbalu, bejzbalu a ďalších športov. Okolo nich sa točia miliardové obraty, je to jednoducho jeden veľký biznis. Najmä robia všetko pre to, aby dohrali sezóny, dodržali zmluvy, aby z toho sponzori mali niečo späť a obe strany boli spokojné. Ja to vnímam už veľmi dlho cez túto stránku, že šport je biznis.

Ľubomír Višňovský sa krátko
Ľubomír Višňovský sa krátko "mihol" aj na reprezentačnej lavičke.
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Koronavírus ovplyvnil športový život po celom svete. Pandémia ukázala aj to, aké sú podmienky a platy hokejistov na Slovensku, keďže viacerí musia brigádovať, aby uživili seba aj rodiny. Čo si o tom myslíte?

Je to smutné. Čo iné na to môžem povedať? Už dávnejšie som hovoril, že slovenský šport je podhodnotený. Je potrebné vymyslieť financovanie športu iným spôsobom. Možnosťou je aj to, že keď niekto zo súkromného sektora naleje peniaze do športu, zníži sa mu, napríklad, základ dane alebo získa iné výhody. Nie som ekonóm, len nahlas rozmýšľam, že tam treba pomôcť, aby aj tí podnikatelia dali do športu aspoň pár tisíc eur. Tam to treba začať riešiť, určite sú na to kvalifikovaní ľudia, ktorí by to vedeli vyriešiť.

Druhou vecou je, že aj samotný štát musí začať viac financovať šport. Teraz, počas pandémie koronavírusu, sme zistili, že keď nie je šport, ľudia nemajú čo sledovať v televízii a nemajú kde chodiť. Aj tomu, kto nerobí šport profesionálne, ale robí ho pre zábavu, chýbal. Keď bol zrazu každý mesiac doma, chcel ísť do lesa na prechádzku. Nad tým sa treba zamyslieť, že šport je jedna z najdôležitejších častí v spoločnosti.

Padali rôzne teórie o budúcnosti slovenského hokeja. Jedna z nich znie, že kríza kvôli koronavírusu spôsobí, že hokej na Slovensku sa zmení z profesionálneho na poloprofesionálny. Hrozí tento scenár?

Samozrejme, že hrozí. Zoberme si najnovšie opatrenia. Keď má prísť najviac tisíc ľudí na štadión, ako povolila vláda, z čoho budú mať kluby zisk? Nemajú ho mať z čoho. Žili zo vstupného, čakali na play off, lebo tam sú väčšinou vypredané arény a tam mávajú najväčšie zisky. Prišiel koronavírus, takže som zvedavý, ako sa to vyvinie. Od zväzu teraz všetci pýtajú peniaze. Aj zväz musí zabojovať a rozdeliť nejaké peniaze klubom, aby mohli rozhýbať hokej. Kluby potrebujú podporu, aby sa zachránili, potrebujú finančnú injekciu, aby to mohli znova naštartovať. Od vlády záleží, aby vymysleli spôsob, aby ľudia mohli chodiť znova na štadióny. Jedine tak sa to dá naštartovať.

Čo sa stane, ak sa situácia nezlepší?

Keď to takto pôjde, Košice, Slovan a možno aj ďalšie kluby, ktoré budú mať obrovské straty, si povedia, že sa im to neoplatí. Zavrú to a, dá sa povedať, bude po slovenskom hokeji. Je pekné, že sa teraz kúpilo 12-tisíc hokejok, ktoré rozdali deťom, aby sa však nestalo, že ich o chvíľu nebudú mať komu dať, keď sa celý hokej zatvorí. Aj to je jedna z hrozieb.

Tipsport liga bola napokon ukončená bez majstra, hoci okolo titulu bolo poriadne divadlo. Ako ste vnímali túto situáciu?

Mám jednoznačný názor. Keďže sa ani základná časť nedokončila a play off rozhoduje o majstrovi, tak sa sezóna hneď mala ukončiť bez víťaza. Keby som bol v klube na mieste Banskej Bystrice, ten titul by som ani neprijal.

V júni to bude rok, odkedy sa stal Miroslav Šatan prezidentom zväzu. Ako hodnotíte jeho prácu?

Nechcem ho veľmi hodnotiť. Tým, že nie som ani vo výkonnom výbore, mám informácie len vtedy, keď si niečo sem-tam prečítam v médiách. Viacero ľudí ho kritizuje za to, že je prezident zväzu aj generálny manažér reprezentácie. Asi má nejaké myšlienky, ako chce riadiť zväz. Tým, že tam nie som, to neviem posúdiť. Nejaké projekty pre mládež rozbehli, ale to ešte potrvá. Osemnástka nám vypadla do béčka, teraz sa nehrali majstrovstvá sveta, takže ďalší rok budú v béčku, to je tiež smutné. Musí sa to nejakým spôsobom naštartovať. Teraz bude väčší problém nie hodnotiť Šatana, ale to, aby hokej na Slovensku úplne nezanikol. Keď nebudú peniaze, to bude väčší problém.

Viacerí hokejisti po ukončení kariéry zostávajú pri hokeji. Vy ste sa krátko mihli na reprezentačnej striedačke pri Craigovi Ramsaym. Nechýba vám hokej? Nerozmýšľali ste nad prácou v hokeji?

Na reprezentačnej striedačke som bol, myslím, na dvoch akciách. Bolo to pre mňa veľmi náučné a zaujímavé, ale bolo to v dobe, keď som skončil s hokejom a nechcelo sa mi znova obúvať do korčúľ a znova chodiť na zimný štadión. Teraz som už tri-štyri roky po ukončení kariéry. Išiel som aj kandidovať do výkonného výboru, nebol som však zvolený. Nie som žiadaný, tak som sa tam silou-mocou netlačil.

Neponúkol vám Miroslav Šatan nejakú pozíciu?

Dostal som od neho ponuku ako tréner, to však bolo pre mňa skoro. Potom mi ponúkol možnosť byť ambasádorom reprezentácie do 18 rokov. On však už mal všetko pripravené. V pondelok ráno predstavoval trénerský tím osemnástky, mne v nedeľu večer volal, či to nechcem zastrešiť. Myslím, že to bolo dosť nešťastné, mohli sme to tvoriť spolu a od začiatku a nie ma tam dať ako figúrku. Preto som túto ponuku odmietol.