- V rozhovore so Šimonom Klimčíkom sa dočítate:
Ako vnímajú Mešár s Nemcom, že sa (zatiaľ) nedostali do NHL
Čo radí Mešárovi s Nemcom pri ich komunikácii
Aký dopad na mladších hokejistov mal tohtoročný draft
Čo Mešárovi s Nemcom na jeho tréningoch nevonia a čo obľubujú
Kto z dvojice Mešár – Nemec je súťaživejší
Koľko skautov mu pred draftom NHL volalo a čo ich zaujímalo
V čom sú Mešár a Nemec hokejovo výnimoční
Ako je na tom dnešná generácia mladých hokejistov na tom fyzicky v porovnaní s minulosťou
Vašimi klientmi je, okrem iných, aj dvojica Šimon Nemec a Filip Mešár. Sledujete, ako sa im darí v zámorí?
Som s nimi v kontakte. S manželkou som bol na svadobnej ceste v Amerike takmer tri týždne. Najskôr som odbehol maratón v Chicagu, potom som sa presunul za Šimonom do New Jersey. Vyzeralo to nádejne, že by mohol nastúpiť na prvý zápas v NHL, nakoniec však skončil na farme. So ženou sme už pomaly riešili ubytovanie vo Philadelphii, kde New Jersey hralo prvý zápas, no po tréningu nám Šimon napísal, že ho poslali na farmu. Povedal som, že nevadí, aspoň sme mu upratali byt, manželka mu požehlila košele. (smiech) Bol trochu smutný, lebo cítil, že by to mohlo vyjsť. Keby ho poslali hneď na farmu, bolo by to lepšie.
Filipovi píšem vždy, keď sa mu vydarí nejaký zápas, povzbudím ho, nech sa neuspokojí. Keď bude hrať takto a Montreal nebude mať šancu na play off, možno dostane šancu aj v NHL. Kemp mal veľmi dobrý, je dôležité, aby na sebe neprestal pracovať. Po hokejovej stránke je veľmi šikovný, no musí pracovať najmä na fyzickej stránke, aby bol na NHL pripravený. Je to chalan, ktorý má všetky predpoklady na to, aby raz bol veľmi platný hráč v NHL.
Mešára Montreal neposlal na farmu do AHL, ale ešte o level nižšie do juniorskej súťaže. Ako to vníma?
Na jednej strane ho to určite trochu mrzí vzhľadom na fakt, že posledné dva roky hral mužský hokej. Asi však v Montreale vedia, čo robia a prečo to robia. Zrejme si myslia, že si v juniorke lepšie zvykne na zámorský štýl hokeja a na menšie klzisko a chcú, aby bol na ľade čo najviac a získal istotu a sebadôveru. Vo svojom tíme je jasne najlepší hráč, je rozdielový. To je možno presne to, čo chceli v Montreale docieliť. Filipovi neostáva nič iné, ako na sebe každý deň pracovať.
Čo je najčastejšie témou vašich rozhovorov s Filipom a Šimonom?
Pýtam sa ich, ako sa im darí po hokejovej, ale aj po súkromnej stránke, ako zvládajú to, že sú tam sami a podobne. Pýtam sa ich, ako vyzerá ich kondičná príprava, čo robia, akým štýlom, aby som mal informácie a prípadne niečo doplnil, čo by aj sami mali robiť, ak im to kondičný tréner nepovie. S Filipom som pracoval prvý rok, so Šimonom už štvrtý. Mám ich nejakým spôsobom otestovaných, viem, kde sú ich slabšie a silnejšie stránky. Preto chcem, aby na nich pracovali aj počas sezóny. Nemôžu sa na to vykašlať a tváriť sa, že počas sezóny kondičná príprava neexistuje.
Hovoria vám, ako vyzerajú kondičné tréningy v ich kluboch?
Šimon mi vtipne napísal, že ich kondičný tréner si trochu pomýlil šport, že bol hodinu a pol v posilňovni. Neviem, čo tam toľko robili. (smiech) Povedal som mu: máš aspoň trochu zmenu, rob na sebe, vieš, čo a ako máš robiť. Chalani vidia, ako blízko sú k NHL, vidia svet okolo seba, zažili kempy NHL s najväčšími hviezdami tímu a boli toho súčasťou. Sú motivovaní.
Obaja síce na šancu v NHL ešte len čakajú, ale podarilo sa im už teraz motivovať mladších hokejistov na Slovensku?
Jasné, poviem aj jednu príhodu. So Šimonom bol na drafte jeho mladší brat Adam, ktorého mám tiež na starosti v doraste Liptovského Mikuláša. Keby ste videli, ako on prišiel domov motivovaný. Všetko videl na vlastné oči a teraz jednoducho ide ako píla. Je deviatak, no je suverénne najproduktívnejší hráč v dorasteneckej extralige a vôbec nevyzerá, že by sa uspokojil. Hovorím svojim športovcom: Peťa Vlhová je olympijská víťazka z Mikuláša, Šimon Nemec je na prahu NHL. Prečo by ste to nemohli dokázať aj vy? Boli to také isté deti a takí istí mladí športovci ako vy. Treba na sebe len pracovať a o pár rokov sa to môže podariť aj vám.
Zrejme ste nejaký zápas Mešára s Nemcom v zámorí videli. Ako sú na tom po fyzickej stránke v jednotlivých súťažiach? Dobre ich pripravili tréningy Šimona Klimčíka?
Cítia sa dobre, čo je pre mňa super správa. Ich príprave sme aj s kolegami venovali veľa času a dali sme do toho sto percent. Vedeli sme, o čo hráme. Som rád, že chalani cítia, že sú fyzicky pripravení, silní a majú sa o čo oprieť. Samozrejme, toto vôbec nie je strop, majú veľa potenciálu zlepšovať sa. Je dobre, že sa cítia fajn, ale keď budúce leto prídu domov, viem, že ich opäť môžeme posunúť o nejaký ten level vyššie.
Je niečo, čo im na vašich tréningoch nevonia? Pri čom najviac frflú a čo ich, naopak, baví najviac?
Nepovedal by som, že frflú, to som u nich ešte nezažil. Samozrejme, keď máte za sebou ťažký tréning, po ktorom sa vám točí hlava ako na kolotoči v Prátri, nie je to tréning, na ktorý sa najviac tešíte. Viete však, že je to kľúčový tréning, ktorý vás posúva dopredu. A ktoré majú najradšej? Pochopiteľne, herné. Keď si môžu zahrať futbal, florbal alebo hokej na ľade. Musia však robiť aj veci, ktoré im až tak nevoňajú a bolia. Tie ich však najviac posúvajú dopredu.
Neuškodilo im, že v lete viac riešili veci okolo draftu a nových klubov, či presuny medzi Amerikou a Slovenskom, ako tréning?
Nebolo to príjemné. Aj ja som sa nedávno vrátil z Ameriky a jet lag mi veru nepomohol. Je to vec, ktorá určite ovplyvnila aj ich. Nie je optimálne, keď idete v strede prípravy na dva týždne prakticky na otočku do Ameriky. Je to však súčasť hokejového života a treba sa s tým zmieriť, nastaviť sa na to. Vedeli sme, že to nastane, podľa toho sme upravili a nastavili tréningový program. Sú to veci, na ktoré ako športovec musíte byť pripravení.
Filip a Šimon sú dobrí kamaráti a často trénujú spolu. Motivujú sa navzájom, súťažia medzi sebou na tréningoch, napríklad, kto zabehne nejakú vzdialenosť rýchlejšie, či vytlačí v posilňovni viac?
Jasné, hecovačka na tréningoch je úplne prirodzená, aj tento faktor vás posúva dopredu. Niekedy toho máte „plné kecky“ a nemáte svoj deň, ale vidíte, že váš kolega je, naopak, nažhavený a darí sa mu. Poviete si: čo som horší ako on? A vyžmýkate sa tiež. Ako tréner nerád trénujem športovcov individuálne jeden na jedného, vždy je lepšie, keď tam športovec má sparing partnera a navzájom sa ťahajú.
Kto z dvojice Mešár – Nemec je súťaživejší?
Uff. (smiech) Ono to niekedy vyzerá, že Šimon je trochu salámista, ale keď sme spolu hrali hokej v lete, tam boli súťaživí všetci, hráči aj tréneri. Sme taká partia, v ktorej sa neberie nič iné ako víťazstvá.
Po drafte ste hovorili, že vám pred ním volali skauti z NHL. Koľko ich bolo a čo ich zaujímalo?
Plus mínus ich bolo asi desať. Paradox je, že mi nevolal ani jeden skaut z tímu, kde boli Šimon a Filip draftovaní. Zaujímali ich bežné veci, ako pristupujú k tréningu, aké majú slabé a silné stránky, kde sa môžu zlepšiť, ako sa správajú ku spoluhráčom na tréningu, ako vedia prijať kritiku. Viac-menej sa všetci pýtali to isté, asi na to majú nejakú šablónu. Keď mi volal siedmy skaut v poradí, už som sa mohol nahrať, lebo som na to isté odpovedal šiestim predtým. (smiech)
Z troch Slovákov, ktorí boli tento rok draftovaní v prvom kole, sú dvaja vaši súčasní klienti. V čom sú Nemec a Mešár výnimoční?
Šimona by som nazval hokejovým géniom, má veľmi vysoké hokejové IQ. Hokej hrá veľmi hlavou a keď k tomu pridá aj fyzickú hru, dobré korčuľovanie a bude silný v osobných súbojoch, myslím, že to je obranca, ktorý má všetky predpoklady na to, aby raz bojoval o Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. Je to ohromný talent, ktorý je ochotný na sebe tvrdo pracovať.
Filip je veľmi rýchly, dynamický útočník, schopný strieľať góly. Má výborné korčuľovanie. Je trochu menší, bude musieť zosilnieť, aby bol pripravený na osobné súboje v NHL a nezranil sa pri nich. Hokejové schopnosti a hokejové IQ Šimona aj Filipa sú na veľmi vysokej úrovni. Keď to podporia kvalitnou fyzickou prípravou, sú to hráči pre NHL.
Vy ste kedysi tiež hrali súťažne hokej. V čom sú dnešní mladí hokejisti iní oproti tomu, keď ste boli v ich veku vy?
Keď sa bavíme konkrétne o Šimonovi a Filipovi, tí sú na tom veľmi dobre. Naozaj na nich vidno, že pracujú nejaký čas s kondičným trénerom či fyzioterapeutom. Vývoj je trochu iný, ako som zažíval ja. Aby som sám seba nechválil, keďže Filipa som mal pod sebou prvý rok, treba povedať, že už ku mne prišiel výborne fyzicky pripravený.
A keď túto otázku zoberieme celkovo na tím či súčasnú mladú generáciu? Ako je na tom po fyzickej stránke?
Mám možnosť pracovať s dorastencami a tí sú na tom určite horšie, ako sme na tom boli kedysi my, vidno tam deficit. Myslím, že detí je dnes v hokeji menej ako kedysi, základňa je menšia. Tým pádom bola kedysi väčšia šanca, že chlapci v prvom tíme sú tí lepšie fyzicky pripravení. Dnes vidno, že v tíme sú na tej dobrej fyzickej úrovni maximálne desiati, zvyšok je na tom podstatne slabšie. Kedysi to boli možno piati, ktorí zaostávali. Konkurencia je dnes nižšia, ako bola kedysi.
