Ako vznikla myšlienka vyrábať rúška?

Moja manželka a mama sa týmto veciam venujú. Nešijú síce rúška, ale oblečenie, ale sú v tom zbehlé. Volali sme spolu cez videohovor, rozprávali sme sa a mamina prezradila, že skúšala ušiť nejaké rúška. Pustili sme sa do toho aj my doma. Keď sme videli, ako to vyzerá a že to je celkom schopné, rozhodli sme sa ich poskytnúť aj ostatným ľuďom. Bol som s pár známymi, ktorí tiež zháňali rúška do práce. Zvrhlo sa to celé na veľký biznis, čo sa nám nepáčilo, a tak sme sa rozhodli ísť na to takýmto štýlom.

Ako máte s manželkou podelené úlohy? Chopíte sa aj vy stroja?

Ja nie, lebo by som mal asi zošité ruky dokopy. (smiech) Ja strihám manželke látku a šnúrky, ona následne šije.

Koľko rúšok zvládnete vyrobiť denne?

Záleží od toho, kto koľko potrebuje. Zo začiatku išlo o veľký nával ľudí, najmä našich susedov, priateľov a ich známych, ktorí to videli na sociálnej sieti, kam to dala moja manželka. Teraz dávame rúška aj do nemocníc, poskytli sme vodičom MHD v Bratislave, bezdomovcom, do detských domovov. Denne sa snažíme rozdať približne sto kusov rúšok.

Radovan Puliš s manželkou šije rúška, pomohol aj šoférom MHD.
Radovan Puliš s manželkou šije rúška, pomohol aj šoférom MHD.
Zdroj: FB DPB

Máte nejakú spätnú odozvu na vašu činnosť?

Spätná odozva je určite pekná, ale nie sme jediní, kto takto pomáha a poskytuje druhým rúška zadarmo. Takých ľudí je veľa, len zrejme tým, že ja som hokejista, je okolo mňa väčšia mediálna pozornosť. Aj týmto posielam veľké ďakujem všetkým, ktorým sa nedostáva toľko uznania. Teraz sme s manželkou vymysleli výzvu pre ľudí, ktorí doma šijú rúška a pomáhajú, aby to natočili na video a ukázali, za aký čas to zvládnu, nech to trochu odľahčíme a nech aj oni vyvetrajú hlavu, keďže sú stále za šijacím strojom a je to náročné. Ani my sa od rána nezastavíme.

Mnohí športovci v súčasnej situácii šíria osvetu a radia ostatným, ako sa správať počas šírenia koronavírusu. Čo by ste im poradili vy?

Nevychádzame von, iba v nutných prípadoch, keď ideme zaniesť rúška ostatným. V prvom rade sa treba chrániť. Nejde o to, či sme my nakazení alebo nie, ale o to, aby sme to nešírili ďalej, pretože každý z nás má rodinu, rodičov či starých rodičov. Nie je sranda, keď vidíme tie počty, koľko ľudí zomiera. Hlavne apelujem na to, aby sme boli ohľaduplní nielen voči sebe, ale aj voči všetkým okolo nás.

Na hokejovú tému: Bolo z vášho pohľadu správne ukončiť sezónu skôr?

Na Slovensku sme síce ukončili sezónu medzi prvými, ale postupne za pár dní sa to všade rozsypalo ako domček z karát, pretože každá liga to urobila tak isto a ukončila sezónu. Bolo to správne, pretože na štadiónoch sa stretáva veľké množstvo ľudí, medzi ktorými by sa vírus šíril. A hrať bez divákov pre hráčov ani pre nikoho nemá zmysel.

Veľa sa diskutuje aj o udelení majstrovského titulu Banskej Bystrici. Čo si o tom myslíte vy?

Je to smiešne, svetový unikát. To, že vyhrali pohár Dušana Pašeka, im nikto neberie. Aby však dostali medaily a titul, že vyhrali celú ligu… Dookola sa hovorí, že play off je úplne iná súťaž a nie je isté, že ten, kto je prvý po základnej časti, musí vyhrať titul. Stalo sa veľakrát, že ôsmy tím v tabuľke bol čierny kôň súťaže, v play off prekvapil a vyhral titul. Neviem teda, ako na toto prišli, bohužiaľ, takto rozhodli a my s tým nič nespravíme. Každopádne to je smiešne, teraz nemôžeme použiť vetu, že ten, kto vyhrá posledný zápas sezóny, je majster. Ukázalo sa, že aj ten, kto prehrá posledný zápas, ním môže byť.