Jeho život sa točil okolo hokeja. Trénoval dlhých 38 rokov a vychoval zvučné hokejové mená, ktoré reprezentujú Slovensko nielen v národnom tíme, ale aj vo svete. ,,Z tých starších môžem menovať: Jasečko, Vaic... Z tých terajších sú to: bratia Hudáčkovci, Bakoš, Jánošík, Bodák, Skalický, Lapšanský, Džugan, Zekucia, Vantroba, Muranský, Potenga (obaja tréneri)... Z extraligy sú to napríklad: Rapáč, Belluš, Hamráček, Giľák, Bdžoch, Skalický, Ordzovenský... Viac neviem. Nepamätám si, lebo som vychoval veľa hokejistov. Zhruba, rátam, do tej tisícky za moju kariéru, ktorá bola 38 sezón. Začal som trénovať žiakov prakticky za socializmu, vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch a ukončil som svoju kariéru trénera vo veku šesťdesiatsedem rokov zo zdravotných dôvodov," povedal v rozhovore v roku 2018.

Ku športu viedol aj svojho syna Kamila, ktorý donedávna pôsobil ako popredný futbalový rozhodca a delegát. Od troch rokov trénoval aj vlastného vnuka Olivera. Vášeň pre tento šport mu osala a aktuálne sa objavuje v zostavách žiackej hokejovej ligy. V šľapajách svojho dedka túži pokračovať aj naďalej.

Ján Slebodník po skončení svojej trénerskej kariéry bol vyznamenaný za rozvoj športu na Spiši. ,,Pri príležitosti môjho životného jubilea som bol pozvaný na akciu ,Úspešný športovec mesta Spišská Nová Ves za rok 2018´. Ako zaslúžilý tréner som obdŕžal pamätnú medailu, plaketu udelenú mestom Spišská Nová Ves za rozvoj športu na Spiši," pochválil sa legendárny tréner pred štyrmi rokmi.

Ján Slebodník bol tichý skromný človek s obrovským srdcom, ktorý nepoznal slovíčko nie. 11. mája zomrel nečakane, no statočne bojoval do posledného výdychu. Onedlho by oslavoval 74 rokov.

O jeho veľkorisosti svedčí aj to, že na poslednú rozlúčku prišlo veľké množstvo ľudí, medzi ktorými nechýbali ani hokejisti, či tréneri, ktorí s ním na ľade odovzdávali skúsenosti svojim zverencom.