Trénujete alebo ste v minulosti trénovali aj nejakých iných slovenských hokejistov?
- Áno, bolo ich niekoľko. Za všetkých by som spomenul Juraja Valacha, ktorý na mňa urobil veľký dojem. Vďaka Danielovi mám navyše možnosť sa vzdialene podieľať na výkonnosti jeho ďalších zverencov a taktiež hokejistov Košíc, ktorí sa naposledy stali majstrami Slovenska.
V Česku patríte k popredným silovo-kondičným trénerom. Koľko športovcov máte pod palcom? Ide výlučne o hokejistov?
- Ďakujem za kompliment. Koľko ich trénujem, ani nedokážem spočítať. Nejde však iba o hokejistov, hoci k nim mám pochopiteľne najbližšie. V súčasnosti sa napríklad starám o KSW zápasníka Michala Martínka, paralukostreľkyňu Terezu Brandtlovú a o pár futbalistov a tenistov. V minulosti som pomáhal aj basketbalistom Slavie s postupom do najvyššej súťaže, pripravoval som českého futbalového reprezentanta Patrika Schicka alebo tenistku Karolínu Plíškovú.
Zaujímavosťou je, že v minulosti ste boli boxer. Ako ste sa vlastne dostali k súčasnej profesii?
- Vďaka tomu, že mi lekári našli vrodenú srdcovú vadu, pre ktorú mám voperovaný defibrilátor. Zostať vo vrcholom športe bolo pre mňa kľúčové. Hokejistov pripravujem už deväť rokov a asi o dva roky menej sa venujem integrovanému fyziologickému tréningu.
Preniesli ste niečo ako bývalý boxer aj do tréningov hokejistov?
- Áno, napríklad prácu s dychom. Ale inšpirujem sa aj v športových odvetviach, ktoré nemajú s hokejom nič spoločné.
V čom spočívajú špecifiká vašich tréningov, snažíte sa do nich zapájať nejaké iné prvky ako ostatní tréneri?
- Mám svojej práce viac než dosť, čiže ak mám byť úprimný, ostatných veľmi nesledujem. Ale pochopiteľne, nejakú predstavu o tom, ako kto pracuje, určite mám. Každopádne, ciest k cieľu vedie viacero, no o žiadnej z nich sa nedá povedať, že je najlepšia. Je to skôr o tom, čomu veríte. Ale pár svojich vecí určite mám. Či už to sú moxy monitory, ktoré snímajú svalovú prácu, dychový trenažér Spirotiger, masku VO2 master, stroboskopické okuliare alebo napríklad neurotracker.
