Bude to už rok, čo ste po ďalšej tragédii prišli po otcovi aj o nevlastného brata. Ako sa s odstupom času pozeráte na to, čo sa stalo mladému Dušanovi?
- Je to obrovská tragédia, keď si predstavím, aké zúfalstvo a bezmocnosť musel prežívať, keď sa rozhodol pre niečo takéto. Naskakujú mi zimomriavky.
Aký bol váš vzťah s mladým Cecom a odkedy ste sa začali intenzívnejšie stretávať?
- Stretávali sme sa od leta 2020, dovtedy sme, bohužiaľ, vôbec neboli v kontakte. Mali sme super vzťah a veľmi sme si rozumeli. Veľa sme sa nasmiali a plánovali sme toho veľa. Mal som ho rád.
O čom ste sa zvykli najčastejšie baviť?
- Hlavne o športe. Sranda je, že ja som fanúšik Barcelony a on fandil Realu Madrid, tak sme sa doberali. Samozrejme, bavili sme sa aj o babách, ale našimi témami boli hlavne futbal a šport.
V čom ste boli možno rovnakí, prípadne v čom ste sa od seba odlišovali?
- Myslím si, že ja som tichší typ a Dušan bol väčší extrovert. Mali sme však spoločný zmysel pre humor a obaja sme boli pozitívni a optimistickí ľudia.
Badali ste na ňom, že by niekedy mohlo dôjsť k tomu, čo sa stalo minulý november?
- Nie, v živote by mi to nenapadlo, pretože to bol jeden z najoptimistickejších a najpozitívnejších ľudí, akých som poznal.
