Najdiskutovanejšou témou je otázka akou cestou by sme sa mali uberať. Fínskou, švédskou, kanadskou, či našou? „Treba si povedať, že rozdiel je predovšetkým medzi európskou a zámorskou cestou. Každopádne však základnou otázkou je, že hráči musia mať vžité isté pohybové návyky na riešenie situácii. Mali by nosiť v hlave, čo sa naučili na tréningoch a robiť veci intuitívne. V určitom veku by mal hráč absolvovať istý počet tréningov, či zápasov,“ tvrdí Pokovič.

A práve tu nastáva problém. „Vo Švédsku je to napríklad tak, že v kategórii dorastu absolvujú 34/36  zápasov za sezónu. U nás je o tak nahustené, že dorastenci absolvujú 52 zápasov a šesť dvojzápasov za týždeň. Kde je tu priestor na tréningy? Čo môže tréner cibriť, nič,“ dodáva Pokovič.

„Stále hovoríme len o tom, že takto a takto by to malo byť, ale nezohľadňujeme to v našich termínoch. A s tým treba niečo robiť. Nehovoriac o tom, že je tu obrovský tlak na výsledky. Tréner nemôže nechať hokejistov hrať sa, tvoriť. Tréneri i rodičia sú nervózni z výsledkov a to nie je dobré,“ uzavrel.