Slová plné bolesti: Sestra nebohého Dušana Pašeka (†36) rok po jeho smrti PRVÝKRÁT prehovorila!

Pašekova sestra rok po smrti brata (†36) prvýkrát prehovorila: Pravda o listoch na rozlúčku!

Sestra nebohého Dušana Pašeka (†36) rok po jeho smrti: Toto prežíval Dušan pred samovraždou!

Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

V sobotu to bude presne rok, čo opustila tento svet jedna z najbližších osôb vo vašom živote, brat Dušan. Ako ste ten rok bez neho zvládli?

- Ak mám byť úprimná, absolútne nedokážem uveriť, ako rýchlo ubehol. Príde mi to, akoby sa to stalo len včera, tú bolesť cítime stále rovnako. Jednoznačne to bol najťažší rok v mojom živote, no na druhej strane, kto ho má ľahký… Snažím sa myslieť pozitívne, s maminou, rodinou a kamarátmi, ktorí boli celý čas pri mne, to je o čosi jednoduchšie. Veľmi nám pomohli aj Dušankovi kamaráti, Kazi a Kory.

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/hokej/slova-plne-bolesti-sestra-neboheho-dusana-paseka-36-rok-jeho-smrti-prvykrat-prehovorila" target="_blank" rel="noopener">Posledné spoločné FOTO súrodencov Pašekovcov pred smrťou, nájdete v GALÉRII!</a>

S Dušanom ste mali krásny súrodenecký vzťah, jeden druhému ste sa takmer so všetkým zdôverovali. Na ktoré chvíle s ním spomínate najradšej?

- Na tie najobyčajnejšie a pritom najdôležitejšie. Ako sa schuti smial, ako ma vybozkával a vyobjímal vždy, keď sme sa stretli, ako mi robil zle a vytáčal ma, ako to len on vedel, ako sme sa pretekali a doťahovali…

V čom bol podľa vás váš brat výnimočný, čo vám na ňom imponovalo?

- Výnimočný bol v tom, že keď niečo naozaj chcel, tak za tým išiel na sto percent. Tvrdo makal celý život, neustále sa zlepšoval. Po ukončení hokejovej kariéry sa dal na minifutbal, s kamarátmi si založili klub, a chlapec, ktorého počas letnej prípravy nechcel nikto do tímu, bol zrazu najlepší strelec. Miloval Cristiana Ronalda, chcel byť ako on… (úsmev)

Zrejme ste ho veľmi obdivovali, je to tak?

- Áno, bol pre mňa vzorom takmer vo všetkom. Nebol to len môj jediný brat, ale kvázi aj otec, autorita. Mal môj rešpekt a záležalo mi na jeho názore.

V čase, keď si siahol na život, ste boli v Amerike. Ako ste sa o tej strašnej tragédii dozvedeli?

- Spomínam si, že keď som sa v piatok 5. novembra zobudila, nikdy predtým som nemala na telefóne toľko notifikácii, zmeškaných hovorov a správ. Razom som vedela, že są niečo stalo, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že są udeje niečo tak strašné. Ako prvej som volala mamine, ktorá mi to oznámila.

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/hokej/slova-plne-bolesti-sestra-neboheho-dusana-paseka-36-rok-jeho-smrti-prvykrat-prehovorila">Detaily listu na rozlúčku, ktorý zanechal Pašek, nájdete TU</a>

Len pár dní predtým ste spoločne s Dušanom a mamou oslavovali jej šesťdesiatku. Pôsobil na vás Dušan inak ako predtým?

- Oslavovali sme presne v deň maminkiných narodenín, teda 25. októbra. Dušan vôbec nepôsobil inak, práve naopak, bol šťastný. Na druhý deň sme boli na zápase Bratislava Capitals s Klagenfurtom, kde ešte pred celým štadiónom zagratuloval mamine s kyticou, pričom sa objavila aj na kocke pod strechou štadióna. Ja som sedela s kamarátmi za Dušankom a po tom, čo sme vyhrali 6:2, som ho nevidela šťastnejšieho už veľmi dlhú dobu. Na ten jeho úsmev a šťastie v očiach nikdy nezabudnem.

O tri dni neskôr skolaboval počas zápasu Capitals na ľade rakúskeho Dornbirnu útočník bratislavského klubu Boris Sadecký, ktorý 3. novembra zomrel v nemocnici. Myslíte si, že Dušan si to vo svojom vnútri vyčítal?

- Duško bol veľmi zodpovedný, zároveň aj citlivý a veľmi ho trápilo, čo sa stalo. Robil, čo mohol, bol v nemocnici, všetko obtelefonoval, vybavil, snažil sa pomôcť, ako sa dalo. Ako viceprezident a generálny riaditeľ klubu mal v podstate na starosti všetkých a všetko. Kto ho poznal, vedel, že tím a hráči pre neho veľmi veľa znamenali.

Hoci od jeho tragickej smrti uplynul už rok, čas tú bolesť tak skoro nezahojí. Kto je pre vás najväčšou oporou?

- Jednoznačne moja mamička, tak ako aj vždy bola.

Žijete v USA, no na Slovensko sa najmä kvôli mamine často vraciate. Na čo s ňou v súvislosti s Dušanom najradšej spomínate?

- Za posledný rok som bola doma asi osem mesiacov, pričom som lietala tam a spať kvôli práci. Predtým to bolo raz, dvakrát za rok na dva až šesť týždňov. Snažila som sa byť čo najviac s maminou, aby to bolo pre nás obe ľahšie. Na Dušanka myslíme nonstop, hovoríme o ňom takmer pri každej konverzácií. Ako som už spomínala, sú to príhody bežných dní, nič extra zaujímavé pre druhých. V každom dni sa nájde niečo pozitívne, ale neprejde minúta, keď si naňho nespomenieme. Pomáhame si jedna druhej.

Vaša mama to musí taktiež stále prežívať len veľmi ťažko. Čo vám najviac pomáha toto náročné obdobie prekonať?

- Mamina zažila v živote už veľa bolesti a je to najsilnejšia žena, akú poznám. Ja síce nemám deti, ale rozumiem, že pre rodiča sú to najdôležitejšie, čo v živote majú. Vidím to v láske, akú nám mamina celý život dávala. Samozrejme, že to znáša ťažko, bol to jej jediný syn.

Krátko po Dušanovej smrti sa hovorilo o listoch na rozlúčku. Zanechal niečo také?

- Zanechal, mal ich pri sebe. Avšak nebudem sa k tomu viac vyjadrovať.

Čomu sa v Amerike, kde ste sa aj narodili, venujete?

- Účtovníctvu. Pár mesiacov dozadu som bola povýšená na Senior Accounting Manager. Práca mi pomáha prísť na iné myšlienky, dá sa povedať, že som workoholik.

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/hokej/slova-plne-bolesti-sestra-neboheho-dusana-paseka-36-rok-jeho-smrti-prvykrat-prehovorila">Posledné spoločné FOTO súrodencov Pašekovcov nájdete v GALÉRII!</a>

Len dva dni po tom, čo po srdcovom kolapse zomrel na klinike v rakúskom Innsbrucku útočník Bratislava Capitals Boris Sádecký (†24) našli viceprezidenta klubu Dušana Pašeka obeseného v lesoparku na bratislavskej Kolibe. Bývalý hokejista mal po sebe zanechať niekoľko listov na rozlúčku. V jednom z nich podľa nemenovaného zdroju z polície prevzal zodpovednosť za Sádeckého smrť na seba a doslova sa označil za vinníka tejto tragédie.