Vyzerá to tak, že ste sa už nastálo udomácnili v seniorskom tíme AIK Štokholm. Celkom solídna vizitka pre chalana, ktorý tento rok oslávil ešte len 17. narodeniny...
- V úvode sezóny bolo fajn rozohrať sa v tíme do dvadsať rokov, no teraz už pravidelne nastupujem za áčko. V mojom veku to je mimoriadne povzbudzujúce a motivujúce, a robím všetko pre to, aby som sa v ňom udržal.
Ako váš progres vnímajú mladší spoluhráči z mužstva do 20 rokov? Ste pre nich akýmsi vzorom a živým dôkazom toho, že keď sa budú snažiť, môže sa to podariť aj im?
- Na túto otázku sa mi len ťažko hľadá odpoveď, lebo v podstate som medzi nimi stále jeden z najmladších. S každým však vychádzam výborne, či už na ľade alebo mimo neho.
Ste odchovancom zvolenského hokeja, no s krátkymi prestávkami pôsobíte vo Švédsku už od deviatich rokov. Ako ste sa tam dostali?
- Rodičom sa v tom čase naskytla taká príležitosť, chceli, aby som vyskúšal aj iné hokejové prostredie. Vedeli, že švédska hokejová škola je vynikajúca a chceli, aby som to skúsil. Myslím si, že sa rozhodli správne. Pre niekoho by to nemuselo byť ideálne, ale mne to tak vyhovovalo. Nevnímam to za nejakú obetu z ich strany, jednoducho ma podporili a stále ma podporujú v tom, čo ma baví. Som im za to veľmi vďačný.
Švédsky jazyk nie je jednoduchý. Ako ste sa ho naučili?
- V šatni a na tréningoch. Počúval som chalanov, ako sa rozprávajú. Pochytil som nejaké hokejové slangy a potom to už išlo. Výhodou bolo, že som tam prišiel ako malý chlapec a všetko sa na mňa lepilo rýchlejšie. Teraz sa už po švédsky dorozumiem všade, ovládam tento jazyk plynule. Azda najnáročnejšie však je výslovnosť a samotné čítanie. Niektoré slová sa vyslovujú inak ako sa píšu. V tomto je slovenčina jednoduchšia.
