Kriticky sa na adresu vystúpenia Slovákov vyjadril bývalý reprezentačný obranca, dnes v službách českej Sparty Praha, Milan Jurčina. „Musíme si prestať klamať, otvoriť oči a naliať si čistého vína. A začať naozaj pracovať a posúvať sa, nielen o tom hovoriť,“ vyhlásil Jurčina pre denník Pravda. Podľa neho nám k postupu pomohli Rusi víťazstvom nad Švédskom, pretože keby sme si to mali rozdať s Čechmi o postup, dopadlo by to v náš neprospech.

Vysoký obranca dostal aj otázku, čo chýba Slovensku, aby sa vrátilo medzi elitu. Problémom podľa Jurčinu je práca s mládežou. „Všetci chcú pracovať s mládežou a učiť ju moderný hokej. To je pekné, ale podľa mňa sa to úplne nedeje. Keď som hrával ako junior, tak sme k Nemcom a Švajčiarom chodili po víťazstvá. Dnes ich zbierajú na nás a dokonca na majstrovstvách sveta. Oni idú dopredu už roky a my za ten čas stojíme na mieste.“

K tomu, ako funguje a koľko stojí práca s mládežníckym hokejom, sa na sociálnej sieti vyjadril jeden z rodičov mladého hokejistu. „Podmienky pre rozvoj hokeja sú u nás zúfalé a stoja na bohatých rodičoch. Kopec talentov prenechávame iným športom už v najútlejšom veku - lebo nemáme školy spojené s klubmi,“ napísal Maroš Sýkora na facebooku. To, že školy nespolupracujú s klubmi, má podľa Sýkoru negatívny dopad aj na rodičov.

„Pre obyčajného rodiča to znamená, že musí vyzdvihnúť dieťa zo školy alebo škôlky na poludnie, odviezť ho na tréning, počkať tam s ním a po tréningu ho odviezť domov. V praxi to znamená zobrať si pol dňa dovolenky a povedzte mi, ktorý rodič si to môže dovoliť, keď tréningy sú trikrát do týždňa? Vzdávame sa tu talentov v prospech iných športov, kde sú športoviská v areáloch škôl, či už je to futbal, atletika, basketbal a ďalšie,“ povedal nám otec 10-ročného hokejistu, keď sme ho oslovili.

Okrem času sú dôležitým faktorom aj peniaze. Sýkora tvrdí, že ďaleko lepšie zabezpečenie a podmienky pre deti vidí na turnajoch v Česku, kde so svojím synom často cestuje. Zarážajúce je však podľa neho najmä porovnanie so Švédskom.

„Mám kamaráta, ktorý vo Švédsku trénuje deti, predtým trénoval na Slovensku. Povedal mi, že vo Švédsku u nich v klube platia rodičia ročne 350 eur a ešte hľadajú spôsoby, aby to bolo podľa možností ešte menej. Vo Švédsku je priemerná mesačná mzda 2500 eur. Na Slovensku platíte mesačne členské poplatky od 80 do 120 eur, aspoň teda v Bratislave. Ročne vám to vychádza od 1000 do 1500 eur. A to je len štartovné bez výstroja a ďalších potrieb. Priemerná mesačná mzda na Slovensku je 1000 eur. Máme teda jeden a pol násobne nižšie príjmy, ale poplatky za deti máme násobne vyššie. Potom sa nečudujme, že to tu rodičia neutiahnu,“ tvrdí Sýkora pre náš web.

Osobitnou kapitolou sú podľa neho financie na výstroj. Otec hokejistu tvrdí, že zväz dáva do klubov štartovacie sady výstrojov, ide však len o úplne prvú sadu, ktorá nie je taká drahá. „Dieťa vybavíte za 300 eur, keď kúpite základný výstroj. Akonáhle vek detí stúpa, cena výstroja sa násobne zvyšuje,“ hovorí.

Problém financií sa však netýka len kupovania výstroja či platenia poplatkov, ale podľa Sýkoru nevieme zaplatiť mladých trénerov, ktorí následne odchádzajú do zahraničia, poprípade si zakladajú súkromné hokejové kurzy a kempy, čo znamená následne ďalšie výdavky pre rodiča, či kvalitatívne slabšie tréningy pre ich deti.

„Mali sme trénera, ktorý bol asi najlepší, aký môjho syna doteraz trénoval. Bol to mladý chalan, zapálený pre hokej, každý tréning bol iný, deti sa na tréningy tešili, bolo to super. Potom sme zažili aj trénerov, ktorí to robili, obrazne povedané, sto rokov, boli vyhorení, bez záujmu, potom aj výkon detí tak vyzeral. Mladý tréner šliapal za deťmi, keď niekto nerobil niečo dobre, zobral si ho nabok a individuálne sa mu venoval. Kluby však mali problém zaplatiť trénerov, tí teda poodchádzali do zahraničia. Nazbierajú tam síce skúsenosti, ale naše deti tu trénujú práve tí vyhorení tréneri bez záujmu. Deti sa neposúvajú a aby sa posúvali, rodičia si platia kadejaké kempy a individuálne tréningy. Zarábajú na tom zase iní tréneri,“ hovorí nám otec hokejistu.

Základným riešením podľa Sýkoru je čo najviac odbremeniť rodičov. „Akonáhle pre rodiča bude športovanie detí veľkým bremenom, nebude si to môcť dovoliť. Je potrebné vymyslieť systém, aby rodič mohol ráno odviezť dieťa do školy a večer si ho vyzdvihnúť na zimnom štadióne. Nemôže to fungovať tak, že rodič musí deťom okrem iného robiť taxikára,“ tvrdí.

Podľa Sýkoru sa presadzujú hlavne deti, ktorých rodičia zvládnu platiť. Nie však trénerom do vrecka, ako by si niekto mohol myslieť, ale všetky náklady spojené s výchovou hokejistu. „Podmienky pre rozvoj hokeja sú u nás zúfalé a stoja na rodičoch. Bohatých rodičoch. Každá pyramída môže mať špičku len tak vysoko, ako širokú má základňu. A tú našu budú tvoriť len deti prachatých rodičov,“ napísal na facebooku.

Ak sa niečo zásadné nezmení v systéme výchove mladých hokejistov, bude to podľa otca mladého hokejistu horšie. „O pár rokov nás nebudú porážať len Američania, Švajčiari či Nemci, ktorých sme si kedysi dávali ako zákusok, ale aj Maďari a ďalší, ktorí podporujú šport a makajú. Môžeme si najímať hocijakých trénerov z Kanady, Fínska a neviem odkiaľ ešte a hovoriť si o nádejných mladíkoch. Bude to len klamné maľovanie si reality na ružovo.“