Meno Pašek je na Slovensku synonymom hokeja. Dušan Pašek st. patril svojho času k najlepším útočníkom pod Tatrami a v hokejových šľapajách slávneho otca sa vybral aj jeho starší syn Dušan. „Slávne meno mi možno pomohlo, keďže otca všetci poznali a snažili sa mi nejakým spôsobom pomôcť, no našli aj takí, ktorí sa snažili robiť všetko pre to, aby som úspešný nebol. Na rovinu však treba povedať, že to, čo otec dosiahol, ma v mojej kariére motivovalo,“ povedal Dušan Pašek ml. v jednom z rozhovorov po ukončení kariéry.
Archívne snímky Dušana s otcom, si pozrite v GALÉRII
Dušan neraz deklaroval, že práve otec bol jeho najväčší vzor a s jeho predčasným odchodom z tohto sveta v čase, keď mal iba trinásť rokov, sa pravdepodobne nikdy nezmieril. „Málokedy o tom rozprával. Keď však predsa len prišla na to reč, hovoril o ňom len v superlatívoch, pričom viackrát opakoval, ako mu otec chýba. Podľa mňa sa s jeho tragickou smrťou, ktorú polícia uzavrela ako samovraždu, nikdy nezmieril a nevyrovnal. Trápilo ho to stále,“ skonštatoval pre Šport24.sk jeden z dlhoročných kamarátov Dušana Pašeka mladšieho.
O tom, že takáto tragédia v rodine môže dieťa ovplyvniť, netreba vôbec polemizovať. „Smrť rodiča a ešte k tomu do 50 rokov a samovražda je vždy traumatická udalosť pre dieťa alebo dospievajúceho človeka. Hovorí sa, že to môže potom ťahať do takéhoto správania. Keď to urobil rodič, má potom nábeh urobiť to dieťa alebo rodinný príslušník,“ vysvetlila pre týždenník Život psychologička Zlatica Bartíková. „Človek sa snaží, bojuje a zakrýva. Je to obranný mechanizmus – byť veselý, radostný a pozitívny. Ale niekde hlboko je smútok, že bol opustený. Že pre niekoho, kto bol pre neho taký dôležitý, ako je otec, ten syn bol menej dôležitý a rozhodol sa ho opustiť. To opustenie neznamená iba to, že odíde, ale že nie som pre neho dôležitý, aby tu zostal. Preto je to také ťažké,“ dodala.
