Začiatkom marca sa pod ňou na priehrade prelomil ľad, keď sa snažila zachrániť psa. Kanadská manželka českého hokejistu sa utopila.

Keď hokejisti Třinca oslavovali český titul, emócie Petra Vránu boli zmiešané. Radosť sa miešala so smútkom, za ktorým myšlienkami často zablúdil. „Párkrát to na mňa v priebehu večera padlo, myšlienkami som zablúdil, že som pri minulom titule sedel v kabíne s mojou ženou. Teraz som sám s malým. Nemyslím na to stále, ale každý deň nejaký moment nastane. Malý niečo urobí, niečo vidím a všetko mi to pripomenie. Povedal by som však, že je to normálne. Budem sa sa tým musieť, bohužiaľ, nejako naučiť žiť,“ povedal Vrána v rozhovore pre MF Dnes.

So zosnulou manželkou má hokejista šesťročného syna Lea. „Človek príde domov a uvedomí si, čo všetko treba urobiť, čo sme spoločne chceli robiť. A uvedomuje si, že je na to sám. Vždy sme plánovali vo dvojici, máte nejaké sny, chcete niečo budovať. Teraz na to budem sám. Je to vážne zvláštne. Väčšinou nemám problém sa o tom baviť, pretože sa to stalo a nezmením to. Niekedy ma to však zomelie,“ priznáva.

Po skončení sezóny urobil Vrána spontánne rozhodnutie a so spoluhráčom Tomášom Kundrátkoma jeho deťmi odišiel na dovolenku do Dubaja. Malému Leovi chcel po náročnom období zdvihnúť náladu a aj třinecký kapitán sa chcel odreagovať, dať si pivo na pláži. Myšlienky si ho však nájdu všade. „Keď vidím malého, ako si užíva v aquaparku, v mori alebo stavia niečo v piesku, myšlienka automaticky naskočí, že sme tu mali byť v trojici,“ tvrdí Vrána.

Šesťročný Leo je podľa jeho slov na svoj vek vyspelý. Samozrejme, detskú dušu strata matky dobehne tiež. „Raz za pár dní vidím, že mu trochu začnú slziť oči, niekedy mi to aj sám povie. Občas povie, že mu chýba mama, ale skôr to z neho musím ťahať. Chápem, že sa o tom so mnou nechce príliš rozprávať.“

„Len dúfam, že ho to nedoženie, keď bude starší. Muselo byť strašné, čím si prežil, zomlelo by to aj dospelého človeka. Chcel by som, aby o tom po návrate domov hovoril so psychologičkou, aby sme začali nejako fungovať. Snažím sa byť pre malého oporou, ale niekedy je srdcervúce vidieť, čo prežíva v jeho rokoch namiesto toho, aby bol šťastný a objavoval svet.“