V Bratislave ste sa okrem tlačovej konferencie k zápasu českých a slovenských legiend zúčastnili aj šou Noc s legendou. Diváci vás vítali potleskom v stoji, takže asi z toho máte radosť?

- Bolo to neskutočné, ja som dosť kritický, ale veľmi sa mi to páčilo a bola to skvelá šou, zvlášť to privítanie od ľudí. Je to pre mňa obrovský bonus, pretože keď niečo robíte, chcete, aby boli ľudia spokojní a ja si myslím, že to bolo skvelé.

Hovorili ste, že Zdeno Chára bol hráč, proti ktorému ste neznášali hrať. Teraz ste sedeli vedľa Ľubomíra Višňovského, ktorý je úplne iný typ obrancu. Ako si spomínate na neho?

- Ľubo bol zase iný typ - bol rýchly a obratný a na neho som mal niečo, čo môžem využiť, ako je dosah puku a väčšiu silu. Bol rýchlejší, ale ja som mohol hrať mojím štýlom. Proti Zdenovi to bolo nepríjemné, dá sa povedať, že sme si boli vo všetkom rovnakí.

Proti Slovensku ste na reprezentačnej úrovni neprehrali. Teraz sa stretnete znova v dueli legiend, takže veríte, že vaša séria zostane neprerušená?

- Tu to tak, samozrejme, neberiem. Je to len exhibícia, ale pochopiteľne, že rivalita medzi Českom a Slovenskom bola vždy obrovská a aj bude. Mal som však šťastie na to, že keď som hral, tak som proti Slovensku nikdy neprehral.

Ľubo Višňovský hovoril, že v závere kariéry mal obrovské zdravotné problémy. Vy už máte 50 rokov a stále aktívne hráte. Tušíte, kedy vlastne skončíte s aktívnou kariérou?

- Ja som mal to šťastie, že som nikdy nebol dlhodobo zranený. Problém by bol vtedy, keby som prestal niečo robiť. Vždy, keď si dám, prestávku, slabnú mi svaly a začínajú ma bolieť kĺby. Čím dlhšie budem športovo aktívny, tým je to pre mňa lepšie.

Povedali by ste na začiatku svojej kariéry, že budete ešte stále hrať aj ako 50-ročný?

- O tom som nikdy nepremýšľal. Vedel som, že budem hrať dlho, ale nepomyslel som si, že až tak dlho.

Fín Kari Jalonen sa stal novým trénerom českej reprezentácie, ktorá má tak prvýkrát v histórii zahraničného trénera. Ako to vnímate?

Bol som jedným z tých, ktorí boli proti, lebo som hovoril, že my sme sa dostali do problémov a my by sme sa z nich mali dostať. Prvýkrát máme zahraničného trénera, ale vidím, že zatiaľ je to super a máme výborne výsledky. Sám som zvedavý, ako budú tréneri a hráči pokračovať na majstrovstvách sveta. Mal som však možnosť porozprávať sa s pánom Jalonenom a pýtal som sa ho na jeho filozofiu a ďalšie podobné veci.

Čiže keď raz skončíte, viete si predstaviť, že by ste boli trénerom?

- Mňa baví trénovať klubové tímy a nie národný tím. Máte rovnaké mužstvo na celú sezónu a vidíte tam dlhodobú prácu. Je to niečo iné, ako keď prídete na šampionát, kde to závisí najmä na forme hráčov. Tam je to skôr o taktike a dať dokopy správny káder. Ale v klube je to viac o celkovej práci.

Juraja Slafkovského mnohí porovnávajú práve s vami. Čo na neho hovoríte?

- Videl som ho už v prípravnom zápase s Českom ešte pred olympiádou, na ktorej zažiaril. Nevedel som vtedy, kto to je, ale videl som, že hrá podobným štýlom, ako ja a keď som zistil, že má vtedy 17 rokov, tak som si povedal, že je lepší ako ja v tom veku. Niečo musí robiť správne, inak by nebol taký silný a dobrý, ako je.

Vieme, že v mladosti ste bežne za deň urobili aj 1 000 drepov. Musíte už na niečo dávať pozor alebo sa nemusíte obmedzovať?

- Nemusím si dávať pozor na nič. Nikdy som veľmi nebehal, moje tréningy sú skôr o sile. Ani sa často neunavím.

Na profesionálnej úrovní hráte už vyše 30 rokov. Ako sa za ten čas zmenil hokej?

- Zmenil sa veľmi, ale ide skôr o to, či chcete zostať na vrchole a ak áno, tak sa musíte prispôsobiť. To si myslím, že je moja najväčšia výhra, že som sa dokázal prispôsobiť akémukoľvek štýlu hokeja.

V tejto sezóne vás gólovo v NHL prekonal Alexander Ovečkin. Je pred ním už len Wayne Gretzky. Myslíte si, že predbehne aj jeho?

- Ja si myslím, že ho prekoná.

Je niečo čo na svojej kariére ľutujete a chceli by ste to zmeniť?

- Nie, nikdy by som nič nemenil. Všetko je tak, ako má.

Máte už predsa len svoj vek a vaši bývalí spoluhráči majú už nielenže deti, ale mnohí z nich sú dnes takisto platnými hokejistami. Vy potomka zatiaľ nemáte, no dočkajú sa fanúšikovia niekedy vášho nasledovníka?

- Ja dúfam, že áno, ale nemám z toho žiadny stres.

Vždy sa okolo vás motali krásne ženy, aj momentálne ste šťastne zadaný. Uvidíme Jaromíra Jágra niekedy aj pred oltárom?

- Problém s tým určite nemám. Keď k tomu príde, tak k tomu príde. (úsmev)