V januári 1994 sa mladý hokejový obranca Milan Labanc oženil, s manželkou následne opustili Spiš a zamierili do Ameriky, kde našli druhý domov a vychovali dcéru Diane aj syna Kevina. Stal sa z neho hokejista, ktorý prerazil v NHL.

„Ďakujem, že sa o Kevina zaujímate,“ dodá Anika Labanc Dubinská na záver nášho rozhovoru predtým, ako doktorka odíde do práce. Práve o hráčovi San José Sharks a jej „bejby“, ako syna Kevina stále volá, bol náš rozhovor.

Váš syn získal na nedávnych majstrovstvách sveta bronz. Aké boli jeho prvé reakcie po zápase o 3. miesto?

Zaujímalo ma, či je s tým spokojný, pretože som si myslela, že majú aj na to, aby získali zlatú medailu. Po zisku bronzu však bol Kevin šťastný a aj ja som teda bola spokojná tiež. Tím, ktorý prehrá vo finále a získa striebro, je väčšinou nešťastný, lebo posledný zápas na šampionáte prehrá a nemá zlato.

Zrejme ste si nenechali ujsť Kevinove výkony na majstrovstvách sveta. Boli ste s nimi spokojná?

Viem, že môže a vie hrať lepšie. Rozprávala som sa s ním na začiatku šampionátu aj po ňom, nebol úplne zvyknutý na širšie klzisko, ťažšie sa dostával do tempa, pridal sa k tomu aj časový posun. Ani ja som však presne nevedela, čo sa dialo priamo v mieste šampionátu, či tam boli ďalšie faktory.

Sledovali ste aj výkony slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta?

Áno, boli sme veľmi prekvapení, najmä v prvých zápasoch, keď Slováci vyhrali tri zápasy za sebou. Myslela som si po týchto zápasoch, že Slovensko má dobrý tím a mohlo by sa mu podariť získať aj medailu. To je však šport. Keď som pred vami robila rozhovor pre iné slovenské noviny, hovorila som, že Kanada po zlom štarte môže prekvapiť a aj prekvapila.

Archívna fotka Labancovcov s deťmi.
Archívna fotka Labancovcov s deťmi.
Zdroj: instagram K.L.

Zvykne sa vravieť, že Američania prakticky nevedia, že nejaké majstrovstvá sveta v hokeji sú. Tento šampionát ich vraj nezaujíma. Je to pravda?

Áno, máte pravdu. Napriek tomu, že články o majstrovstvách sveta vychádzajú, Američania o to nemajú veľký záujem, pretože v tom čase prebiehajú boje o Stanley Cup. Play off NHL ich zaujíma oveľa viac ako svetový šampionát.

Keď bolo isté, že USA nastúpi vo štvrťfinále proti Slovensku, ako reagoval Kevin na túto správu?

Pýtali sa ma to už pred zápasom. Kevin bol nadšený, zavolal mi a povedal: Mum, we are playing against Slovakia (preklad: mama, hráme proti Slovensku). Na zápasy proti Slovensku sa vždy tešil. Už keď mal 12 rokov, boli sme na medzinárodnom turnaji v Quebecu, kde hral proti Slovákom. Zaujímalo ho, ako a čo rozprávajú, ako hrajú a podobne.

Sledovali ste štvrťfinále USA proti Slovensku? Trochu vás podpichnem: komu ste v zápase fandili?

Prvú tretinu som pozerala, bola som však na ceste do práce, kde som si zobrala iPod, cez ktorý som sledovala zvyšok zápasu. Komu som fandila? Asi vás neprekvapí, že tomu, kde hrá môj syn.

Pred pár rokmi vyšla správa o tom, že by Kevin mohol reprezentovať Slovensko, potom však z tejto možnosti zišlo. Na čom to stroskotalo?

Kevin viedol rozhovory s Miroslavom Šatanom, neviem, či osobne, alebo cez trénera, s ktorým sa Šatan pozná. Kevinovi oznámili, že ak chce hrať za Slovensko, musel by mať dva roky trvalý pobyt na Slovensku, potom by ho mohol reprezentovať, čo je zrejme nereálne.

Hovoríte, že zápasy proti Slovensku boli pre Kevina odmalička špecifické. Zaujímajú ho informácie o Slovensku?

Áno, samozrejme. Bohužiaľ, nemali sme možnosť tráviť letné dovolenky na Slovensku, pretože Kevinovi zaberal čas hokej a predprípravy na sezónu. Viem však, že chce vedieť, ako na Slovensku trénujú a podobne. Môj manžel mu, napríklad, hovorieval, ako trénovali, keď hrávali kedysi s drevenými hokejkami. Keby sme sa dostali na Slovensko, manžel by Kevinovi určite išiel ukázať štadión, na ktorom kedysi hrával. Kevina by to zaujímalo, rovnako ako slovenské tréningy, pretože sa hovorí, že sú naozaj tvrdé.

Ako často cestujete na Slovensko?

Veľmi zriedkavo. V roku 2017 sa na Slovensku ženil Kevinov krstný otec, no bolo to koncom augusta. Kevin musel ísť do San José, takže na svadbu nemohol ísť. Letenku mal kúpenú, ale koncom augusta musel byť na predsezónnom kempe, takže nemal inú možnosť. Boli by sme šli aj teraz, keď boli majstrovstvá sveta v Rige, ale kvôli pandémii a opatreniam to nevyšlo. Na Slovensko sa však určite chystáme, Kevin to tam chce vidieť. Chodil hrávať v USA aj futbal so slovenskou komunitou, ktorá tu žije a videl aj na nich, že je to naozaj tvrdé. Občas padli aj nejaké nadávky, ktoré Kevin pochytil a vryli sa mu do pamäte. (smiech) Kevin vie, že na Slovensku sa tvrdo pracuje, tréningy sú ťažšie a aj kultúra je tvrdšia.

V jednom z rozhovorov ste hovorili, že ste Kevinov najväčší kritik. Čakal by som skôr, že mu dohovára váš manžel ako bývalý hokejista. Kto Kevinovi „kecá“ do hokeja viac?

Manžel zrejme ako bývalý hokejista tomuto športu rozumie viac, ale ja som asi ten väčší kritik a mám väčšie očakávania od Kevina. Keď ho však manžel trénoval v detstve, bolo to pre mňa ťažké, nemohla som sa pozerať na tie tréningy, keď zaberal na korčuliach do kopca a nevládal, to bolo tvrdé. Teraz som však je Kevinov najväčší kritik. (smiech)

Ako vyzerá vaša komunikácia s Kevinom po zápasoch, keď napríklad vidíte, že sa mu nevydaril? Zvyknete mu vytknúť jeho chyby?

Väčšinou sa od nás dočká podporných slov, ale niekedy ho aj skritizujem. Avšak predsa len je to náš syn, je to také „bejby“, takže sa ho snažím podporiť.

Bolo odjakživa jasné, že z Kevina bude hokejista?

Predtým, ako rozbehol hokejovú kariéru, mali sme rozhovor medzi mnou, mojím manželom, Kevinom a jeho trénerom. Rozhodli sa, že Kevin sa vyberie hokejovým smerom. Povedala som mu, že má aj iné možnosti, že bude lepšie, ak skončí školu a môže pokračovať v hokeji, ale ten bude mať na druhej pozícii. Kevin sa však rozhodol pre hokej a povedal mi, ako už viackrát vyšlo v slovenských médiách: Mum, I love to play hockey (preklad: Mama, milujem hrať hokej). Zvolil si druhú stranu, než akú som mu odporúčala ja. Mal možnosti ísť do dobrých škôl, ktoré mu ponúkali štipendiá. Keby mal ukončenú školu, jeho pozícia by bola predsa len lepšia. Aj v hokeji sú iné pozície, nielen hráčska.

Kevin má jednu babku v Amerike, druhú na Slovensku. Sledujú jeho výkony v NHL či na majstrovstvách sveta?

Babka na Slovensku sleduje každý Kevinov zápas, a to aj v NHL, ku ktorému vstáva a nastavuje si budík, keďže je tam časový posun a zápasy sa hrajú na Slovensku v nočných hodinách. Aj babka v Amerike sleduje hokej, ale keď prehrávajú, nemôže sa s tým zmieriť a vyskakuje jej z toho tlak. Sezóna bola pre San José ťažká a bolo náročné sa vyrovnať s tým, že prehrávali. Keď Kevin naskočil do NHL, hovorili sme si, že sa Sharks darí a vedú si dobre, hrali v play off. Posledné dve sezóny sa im však nejako nedarí, tak sme z toho trochu smutní, že to nie je tak, ako by sme chceli.

Ako vyzerá komunikácia vo vašej domácnosti? Hovoríte s Kevinom po anglicky, alebo počuť aj slovenčinu?

Moja mama sa s Kevinom rozpráva po slovensky, ja viem, že keď mi niektoré slovenské slová nerozumie, je mi lepšie povedať mu to po anglicky. Kevin sa chce naučiť slovenčinu, ale býva s nami málo, takže aj času na učenie je málo.

Zvyknete Kevinovi variť aj typicky slovenské jedlá? Ochutnal už, napríklad, bryndzové halušky?

Halušky mu chutia, moja mama mu robí aj parené buchty či vyprážané rezne so zemiakovým šalátom. Robievame si aj guláš, ktorý má Kevin veľmi rád. Samozrejme, tieto jedlá už teraz nemôže jesť, lebo sú príliš ťažké a musí si dávať pozor na životosprávu. Keď som za ním minulý rok cestovala na Vianoce, v lietadle som brala so sebou zemiakový šalát, ktorý som doma pripravila. Slovenské tradície teda dodržiavame, ale Kevin si musí dávať na jedlo pozor.