Venuje sa predovšetkým hokeju, ktorý je jej prioritou. No mapuje aj ostatné športy a rieši rôzne kauzy. 

Iveta Weiszová

V&nbsp;roku 1979 sa bratia Šťastní pričinili o&nbsp;majstrovský titul Slovana v&nbsp;Československu. Bola to eufória, na&nbsp;ktorú sa nedá zabudnúť. „Keď sme získali titul, nastrieľali bratia vyše 100 gólov. Bola to mašina na&nbsp;góly. I&nbsp;keď sa zápas zle vyvíjal, vedeli to otočiť. Tóno hral síce ľavé brániace krídlo, ale bol to strelec, ktorému bratia servírovali puky a&nbsp;on strieľal. Tak sa v&nbsp;roku 1979 dostal aj do&nbsp;národného mužstva,“ zaspomínal si Bezák.

„Navyše bol aj výborný parťák a&nbsp;nikdy nepokazil zábavu. Ale to platilo o&nbsp;všetkých troch bratoch. My sme vyrastali spolu na&nbsp;jednom dvore a&nbsp;v&nbsp;roku 1977 na&nbsp;sústredení reprezentácie do&nbsp;20 rokov sme v&nbsp;Quebecu v&nbsp;hoteli Concord spali spolu aj v&nbsp;izbe. Ani mi vtedy nenapadlo, že čo nevidieť sa toto mesto stane jeho domovom,“ dodal Marián.

Okrem hokeja sa však bratia Šťastní zapísali navždy do histórie aj útekom z komunistického Československa v roku 1980. „Hrali sme v auguste Pohár európskych majstrov v Innsbrucku a po finále si nás Tóno s Petrom zavolali na izbu. Oznámili nám, že sa rozhodli emigrovať, že všetko je pripravené a že sa s nami už nevrátia. Vyobjímali sme sa a zaspievali si na rozlúčku pieseň Na Kráľovej holi. Bolo to smutné a veľmi emotívne, ešte teraz mám z toho zimomriavky,“ prezradil Bezák.

„Keď sme nasadli do autobusu, tréneri oznámili dvom tajným, že dvaja hráči nám chýbajú. Jeden z nich vtipne poznamenal, že zavolajte na políciu a opýtal sa, či sme sa v izbe pozreli pod posteľ. Mariánovi to dali potom naplno vyžrať, až zdrhol neskôr aj on. Vtedy to vyzeralo tak, že komunizmus tu bude ďalších 200 rokov, nikto netušil, že o deväť rokov padne,“ dodal najlepší kamarát Antona Šťastného.

Legendárny Anton Šťastný oslavuje 60 rokov: Z jeho úteku behajú zimomriavky

Výber pre vás