Pre Hudáčka to boli siedme majstrovstvá sveta, pričom na štyroch z nich si aj zachytal. V Lotyšsku po zranení Branislava Konráda potvrdil svoje kvality najmä v zápasoch s Rusmi (3:1) a Dánmi (2:0). Brankár Spartaka Moskva vedeniu reprezentácie už pred turnajom avizoval, že to bude jeho rozlúčka s reprezentáciou, no tá nebola taká, akú by si Hudáček predstavoval. Po prílete z Rigy si nedával servítku pred ústa.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Bol som veľmi sklamaný. Treba mať trochu úcty a rešpekt. Realizačný tím vedel, že sú to moje posledné majstrovstvá sveta. Dovolím si tvrdiť, že som si zaslúžil chytať vo štvrťfinále. Nechcem to nazvať, že za odmenu, ale za všetky tie roky som si to tvrdo vybojoval. Trošku ma odpílili,“ posťažoval sa Hudáček, no dodal, že Húska proti Američanom chytal dobre a gólom v našej sieti by nezabránil ani on.

Oslovili sme dvoch bývalých brankárov, čo si o Hudáčkových slovách myslia a či bola kritika podľa nich adekvátna. „Sú v tom emócie a potrebuje čas, aby sa to v ňom utriaslo. Po zápase s Dánmi asi čakal, že bude chytať vo štvrťfinále. Má niečo odchytané, má niečo za sebou a má svoju predstavu o svojej pozícii. Viete, v zámorí sa takéto veci nedejú, toto je skôr európska črta, že hráči sa vyjadrujú k nomináciám. Je to také urazené ego. Sám nepoznám rozhodnutia realizačného tímu, keďže som pri tom nebol a nevidel som do toho. Mali svoje dôvody, aby to riešili takto. Mňa tiež prekvapilo, že proti Američanom chytal Húska, ale post brankára o výsledku nerozhodol,“ myslí si tréner Ján Filc.

„Julo je dosť skúsený brankár a zrejme cítil, že to bol z jeho strany dobrý turnaj. Možno preto trochu cíti krivdu, že dostal prednosť mladší brankár, to sa však v športe stáva. Neviem, či to riešil horúcou hlavou alebo to tak cítil. Myslím si, že tréneri stavili skôr na typologickú hru brankára. Niekedy je rozhodnutie náročné,“ pridal pre Šport24.sk svoj postreh majster sveta z roku 2002 Rastislav Staňa.