Na vlastnej koži zažil, že sa mu v sekunde mohol zmeniť život a kariéra bola ohrozená. Lenže sa nepoddal a bojoval, aby sa vrátil na ľad. „Keď som hral za Znojmo, dostal som od súpera úder hokejkou do pravého oka a putoval do nemocnice. Prvé prognózy neboli hrozivé. Zašili mi viečko, mal som zlomený nadočnicový oblúk a opuch. Pustili ma domov, ale o polnoci som mal strašné bolesti a tiekla mi z oka krv. Išiel som do nemocnice, kde som zostal týždeň v úplnej tme, pretože som nevedel od bolesti otvoriť oko,“ opísal Jindro.

Tam mu zistili, čo mu je. „Úderom sa mi v centre oka vytvorila jazva, kde sa nedá dostať. Ochrnulo mi to tam a operovať to nešlo. Samozrejme som rozmýšľal vtedy, čo ďalej. Ale bol som odhodlaný urobiť všetko pre to, aby som sa vrátil. Päť mesiacov som musel trčať doma. Strašne som pribral a zo 78 kíl som mal zrazu 89. Nemal som kondíciu, musel som zhodiť, čo nebolo ľahké, ale dokázal som to,“ prezradil Abdul.

A ako to je s okom aktuálne? „Na ľade ma už oko neobmedzuje alebo lepšie povedané, zvykol som si a nevnímam to. Už pomaly ani neviem, aké to bolo predtým. Hoci v civile, keď zavriem ľavé oko, tak pravým vidím všetko rozmazane a neprečítam nápisy. Už to však neriešim. Som šťastný, že som v Slovane a že šou môže začať,“ zasmial sa mladík.

Február 2015: Jindro mal v čase zranenia 19 rokov.
Február 2015: Jindro mal v čase zranenia 19 rokov.
Zdroj: archív

Čo ho priviedlo k belasým?

Rodák zo Vsetína už takmer tri roky pôsobí na Slovensku. Najprv bol v Prešove a posledné dve sezóny v Poprade. Čo ho ťahalo do Bratislavy? „Beriem to tak, že Slovan je Slovan. Pán Bakoš je seriózny človek a ja mu verím. Črtá sa tu dobrá partia,“ vysvetlil Jiří Abdul.