Po dvoch rokoch sa opäť koná svetový šampionát v hokeji. Užívate si ho?

„Samozrejme, chýbalo mi to. Celý život som zasvätil hokeju, takže po ročnej pauze som sa už majstrovstiev sveta nevedel dočkať. Na druhej strane ma mrzí, že na tribúnach nemôžu byť diváci, čo dehonestuje toto podujatie, rovnako ako zloženie jednotlivých tímov. Povedzme si na rovinu, nie je to šampionát, na aký sme boli zvyknutí.“

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/hokej/foto-rozhovor-pani-to-je-ale-kost-vinco-lukac-ukazal-bratislave-krasnou-priatelkou" target="_blank" rel="noopener">FOTOGRAFIE priateľky Vinca Lukáča, ale i jeho momentky zo súkromného života nájdete v GALÉRII</a>

Keď sme už pri kvalite MS, zrejme aj vás zaskočili viaceré prekvapivé výsledky na úkor favoritov, je to tak?

„Vnímam to ako treťotriedny šampionát, čo je pre našich mladých chlapcov vynikajúca príležitosť ukázať sa a nabrať skúsenosti. Vzhľadom na to, že sa nevypadáva, nemajú čo stratiť, môžu hrať bez akéhokoľvek tlaku. Z tohto pohľadu je to pre nás fantastický turnaj, no nenazýval by som to majstrovstvá sveta. To sú tréningové zápasy.“

Po troch zápasoch majú Slováci na konte plný počet bodov. Máme tento rok na medailu?

„Výhoda je v tom, že môžeme byť veľmi úspešní, no ak sa to nepodarí, nič sa nedeje. A či máme na cenný kov? Myslím si, že aj áno.“

Na kanadského trénera Craiga Ramsayho, ktorý náš tím koučuje už tretí šampionát za sebou, sa názory rôznia. Aký je ten váš?

„Absolútne s tým nesúhlasím! Nepotrebujeme na lavičke staršieho pána z Kanady, ktorý v živote nepochopí slovenskú mentalitu. Na druhej strane mi je jasné, že to celé neriadi on, ale ľudia za ním, a teda Šatan a spol. On je síce hlavný tréner, ale v podstate ním nie je.“

Tak to skúsme inak. Všimli ste si pod jeho vedením nejakú zmenu?

„Ale kde, akú zmenu? Čo mal zmeniť, veď nás reprezentujú sedemnásťroční chlapci, ktorých nemal v čom meniť. Oni sú radi, že dostali šancu na medzinárodnej úrovni, sú na šampionáte a chcú niečo dokázať.“

Koho by ste si vedeli predstaviť vy na reprezentačnej lavičke?

„Stačí sa pozrieť do histórie, tú nevymažete. Je u nás dosť dobrých trénerov, ktorí v minulosti hokej aktívne aj hrali. Ale poviem to aj inak a otvorene. Kto má dobrých hráčov, je aj úspešný tréner, no keď ich nemáte, môže prísť hocikto a nebude z toho nič. A takých príkladov je plno. Veď nech príde Mourinho do futbalových Košíc a čo urobí?!“

Prelaďme na inú tému. Ako ste prežili uplynulý rok, ktorý poznačila pandémia koronavírusu?

„Veľmi ťažko. Netreba ani vojnu, prišla iná pohroma. Byť súčasťou mesta duchov, je na psychiku sakramentská záťaž. Je to tragédia a neviem si ani predstaviť, ako sa z toho dostaneme. Koronavírus navyše neobišiel ani mňa, no našťastie mal u mňa ľahší priebeh. Bohužiaľ, ako sa hovorí, tá pliaga rúbala v mojom lese a veľa kamarátov mi z tohto sveta zobrala.“

Svojho času ste boli poslancom Národnej rady SR. Viete si predstaviť, že by ste v parlamente sedeli dnes?

„V žiadnom prípade! Neraz som sa už v minulosti vyjadril, že v živote som nebol politik a za to, že som tam istý čas sedel, som sa všetkým športovým fanúšikom ospravedlnil. Do politiky som išiel len preto, že som nemal čo robiť, nemal som z čoho žiť a v takých prípadoch sa chytíte hocičo. Pán Slota mi dal ponuku a v konečnom dôsledku som rád za túto skúsenosť.“

Ste momentálne šťastný?

„Vytrpel som si svoje, prešiel som si peklom. To, čo som zažil, by som neželal ani najväčšiemu nepriateľovi, no dnes som už vyrovnaný. Mám po svojom boku priateľku Natáliu, ktorá je do voza aj do koča, ľúbime sa, čiže všetko je tak, ako má byť.“

Čomu sa venujete vo voľnom čase?

„Hrávam s kamarátmi tenis, po ktorom sú, samozrejme, najlepšie tie ,tlačovky´. Dáme si pivko, pri ktorom rozoberieme všetko možné, v skratke neustále žijem športom.“

Ste typ človeka, ktorý čo má na srdci, má aj na jazyku. Narobila vám táto priamočiarosť v živote veľa problémov?

„Pravda častokrát bolí a nikto ju nechce počuť. Lenže kritika posúva človeka ďalej a ak mi niekto dokáže, že nemám pravdu, sklopím uši. Nemôžem na niečo povedať, že je to čierne, keď to je biele. Ale bohužiaľ, u nás to tak funguje. Poznám veľa ľudí, ktorí sú v krčme hrdinovia a potom do médií povedia niečo iné. Ale ja nie som taký. Hokeju sa rozumiem, viem, čo je to stáť na modrej čiare s medailou, takže si hádam môže povedať svoje. A keď sa mi niečo nepáči, tak to poviem na rovinu!“

Priamočiary ste boli aj pred štyrmi rokmi, keď ste odmietli byť súčasťou ceremoniálu s vyvesením vášho dresu pod strechu košického štadióna...

„Aby som to upresnil, ja som to neodmietol, akurát som chcel, aby sa to urobilo s nejakou úctou. A nie, že vás vyvesia naraz piatich bez akejkoľvek hierarchie. Ak si raz najväčšia hviezda, tak musíš ísť hore prvý. Nemôže ísť Troják, ktorý neodohral za Košice pol minúty. Potom Holeček, ktorý má vyvesený dres aj na Sparte. Je normálne, aby mal dres tam aj tam? Alebo Liba. V poriadku, klobúk dole pred ním, ale je o šesť rokov mladší, tak musí počkať. A keď si s ním podám ruku, že s tým nesúhlasím a on ma o 24 hodín ma zradí, čo si mám o tom myslieť?!

Máte na konte mnoho úspechov vrátane dvoch titulov majstra sveta, no povedzme si na rovinu, na Slovensku ste nedocenený. Ako to vnímate?

„Samozrejme, že ma to strašne mrzí a každý, kto ma pozná, tak to dobre vie. Bol som normálny chlapec, ktorý vyrastal som v obyčajnej rodine a dosiahol som veľké úspechy. Nech mi niekto ukáže človeka, ktorý dokázal to, čo ja. Bohužiaľ, niektorí ľudia ma chcú vymazať z histórie, ale to sa im nepodarí!“

Hoci vás v roku 1985 draftoval klub NHL Quebeck Nordiques, do zámoria ste nikdy neemigrovali. Nemrzí vás to?

„Nemal som na to povahu, odvahu a asi som nebol na to ani psychicky pripravený. Manželka plakala, že už v živote neuvidí svojich najbližších. Nikto vtedy nevedel, že o pár rokov sa celý režim u nás zmení. Ak by som to čo i len tušil, neostal by som tu ani sekundu. Mohol som hrať s bratmi Šťastnými a dokázať ešte iné veľké veci.“