Najskôr dal trojnásobný víťaz Stanley Cupu svojmu o sedem rokov mladšiemu sparingpartnerovi zabrať v šatni trenčianskeho zimáku, kde mu dlhočizné minúty pomáhal obliecť sa do hokejového výstroja.
Ako si to Hossa s Véghom medzi sebou rozdali, si pozrite vo FOTOGALÉRII
Následne dostal Attila zabrať počas tréningovej jednotky na ľade. Tú síce zvládol s úsmevom na tvári, no nechýbalo veľa a z Mariána sa mohol stať záchranca. „Na ľade som sa cítil, akoby kapra vyhodili na breh. Neuveriteľne sa to šmýkalo, no bolo pre mňa veľkou cťou, že som na ňom mohol byť vedno s veľkým Mariánom Hossom,“ konštatoval Attila Végh.
Rodák z Dunajskej Stredy stál naposledy na korčuliach pred 25 rokmi. „Priznám sa, že pred ľadom mám obrovský rešpekt, ale zakaždým ma to láka, aj keď viem, že je to na ňom nesmierne náročné. To isté sa dá povedať aj o samotnom obliekaní sa na hokejový tréning, no na druhej strane, vďaka všetkému, čo som mal na sebe, od prilby, cez chrániče rúk i nôh, suspenzoru, až po rukavice, som sa cítil bezpečnejšie. Tým, že neviem ani zďaleka dobre korčuľovať, musel som počas tréningu zapojiť aj také svaly, ktoré som dávno nepoužíval. A najmä preto ma už po pätnástich minútach bolelo celé telo,“ dodal s úsmevom Attila Végh, ktorého už 13. mája čaká v Trnave zápas proti americkému veteránovi Ericovi Spicelymu. Ten by mal byť posledným pred veľkolepou odvetou s Karlosom Vémolom, ktorá je naplánovaná na koniec roka.
