<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/slovensko/vladimir-poor-peniazoch-fortuna-lige-trabantom-neda-hrat-liga-majstrov/1">Unikátne zábery z pôsobenia Vladimíra Poóra v Spartaku si môžete pozrieť TU</a>

Tento rok oslavuje Spartak storočnicu. Nemrzí vás, že ju neoslávite ako majiteľ klubu? - Nie, no napriek tomu ju budem určite oslavovať. Som o tom presvedčený, že terajší majitelia nejaké oslavy pripravia a poteším sa s nimi. Patrí to k tomu. Spartak Trnava je na Slovensku veľké meno a tie oslavy si zaslúži. Verím, že budú pekné a rád na ne pôjdem. Na zápasy Spartaka totiž veľmi nechodím, lebo už nebývam v Trnave a ak som doma, tak všetok čas venujem manželke, deťom a vnúčatám. Ale teraz by som sa išiel rád pozrieť na derby so Slovanom.

Aké boli vaše najväčšie radosti či sklamania s klubom počas štvrťstoročia v klube? - So Spartakom som prežíval len eufóriu. Každý, komu futbal vlezie pod kožu, vie, o čom hovorím. Tých 25 rokov som prežíval s radosťou. A sklamanie? Tak určite to bolo obdobie, keď sme mali koncom 90. rokov špičkové mužstvo po vedením Karola Peczeho a nevyhrali sme s ním majstrovský titul. Ale to bolo sklamanie pre všetkých fanúšikov, nielen pre majiteľov klubu či ľudí, ktorí vtedy boli pri futbale. A potom aj zápas Pohára UEFA s PAOK-om Solún v Grécku v sezóne 1997/98, keď sme vyhrávali 3:0 a napokon sme prehrali 3:5. Ale inak to boli krásne roky a dodnes na ne spomínam s radosťou.

Za tých 25 rokov ste do klubu vložili takmer 100 miliónov eur. Nebanujete za nimi? - Že ma to stálo veľa peňazí, vôbec to nebanujem. Ja som aj čosi povinný tomuto regiónu vracať cez peniaze, lebo som tu nejaký podnikateľ. Robil som to preto s radosťou a bavilo ma to.

Vrátili sa vám tieto investície pri predaji klubu? - Predajom klubu sa investície doň vložené nikdy nevrátia. To je len naivná predstava, že naše kluby sa predajú ako teplé rožky. To nie sú Real Madrid alebo Manchester United. Buďme radi, že sa tie kluby držia a že sa dokážu vysporiadať s dlhmi a že to nie je u nás katastrofické. Výstrahou môže byť napríklad Senica. Ja som vždy tvrdil, že ak Spartak niekomu odovzdám, tak to nebude nijaký zmrzlinár, lebo tak dopadol 1. FC Košice. Nový majiteľ to po roku zabalil, nechal to tak a futbal tam spadol výrazne hlboko a dodnes nie je medzi elitou. Hľadal som ľudí, ktorí by boli hodní Spartaka Trnava a som šťastný, že som našiel chalanov, ktorí sú pre klub tým najlepším riešením. Spartak sa stále drží v tých horných priečkach a oni robia všetko pre to, aby to tak bolo. Súrodenci Drobní robia celkom slušnú prácu a som nadmieru spokojný. Ale ja som si bol už vtedy istý, že to dokážu, lebo po nich sú vidieť ekonomické výsledky z podnikania. Ak klub zveríte ľuďom, ktorí sú čestní a hľadajú cestu, ako to robiť kvalitne rozumným spôsobom, tak nemôže dôjsť k čiernym scenárom, akými bol slovenský futbal svedkom. Keby ich nepribrzdila korona, tak by Spartak bojoval o majstra ligy.

Koľko vlastne stojí chod slovenského fortunaligového klubu? - Ak chce hrať v prvej šestke, tak to zvládne aj za dva-tri milióny eur. Ale ak chce hrať prvé husle, tak päť aj sedem miliónov je niekedy relatívne aj málo. A keď chce hrať naozaj aj v nejakých európskych súťažiach, tak to už je desať miliónov a viac. To vidíte aj pri Slovane. Keď chcete mať kvalitu, tak tú musí niekto zaplatiť. Nedá sa s Trabantom hrať Liga majstrov. To jednoducho nefunguje. Podotýkam ale, že máme tu tri európske súťaže – Liga majstrov, Európska liga a Európska konferenčná liga. Tú posledne menovanú nechcem nejako dehonestovať, ale ona je urobená pre mužstvá, ktoré by tie ďalšie dve nikdy nehrávali, ale aj tak to stojí veľa peňazí. Teším sa z toho, že sa Slovan dostal až tak ďaleko, lebo to robí pre slovenský klubový futbal body. Bodaj by sa mu darilo a darilo sa aj ostatným mužstvám, ktoré sa do týchto súťaží dostanú. Želám si, aby sa aj Trnava dostala do skupinovej fázy a možno aj ešte ďalej v týchto súťažiach a priniesla dôležité body pre slovenský futbal. Slovan teraz poskočil dosť vysoko v rebríčku hodnotenia klubov, je v prvej stovke, čo je veľmi významné.

Čo hovoríte na to množstvo zahraničných hráčov vo Fortuna lige, ktorí prišli na hosťovania takpovediac zadarmo. - Každý klub si kupuje hráčov podľa svojich možností. Ja som vždy hovoril, zakrývajme sa takou perinou, na akú máme. Je veľa klubov na Slovensku, čo ma veľmi mrzí, ktoré len prežívajú a je už na začiatku ročníka jasné, ktorých šesť bude hore a ktorých šesť bude hrať o zotrvanie vo Fortuna lige. Možno jeden z nich bude na rozhraní. Je to o tých ekonomických možnostiach klubov, koľko si budú môcť dovoliť investovať do nákupu hráčov. Ak hľadáte len hráčov, ktorí sú takpovediac zadarmo a prichádzajú do klubu len preto, aby zalepili nejaké diery, alebo ich kupujete ad hoc, tak potom sa tohto problému nezbavíme. Ale nechcem tie kluby dehonestovať, lebo nie každý si môže dovoliť naozaj kupovať kvalitu. Máme tu štyri významné kluby, ktoré sa do prvej šestky dostávajú stále – Slovan, Spartak, DAC a MŠK Žilina, ktorá ekonomicky stále žije normálnym spôsobom, rovnako ako aj Ružomberok, na ktorom sa mi páči, že tam hrajú Slováci a Česi. Stabilizovaný klub je aj Podbrezová. A potom s tu kluby, ktoré majú peniaze, ale zvolili si iný smer.

Je to nejaký rozumný trend? - Teraz všetky slovenské kluby kupujú hráčov, dajú si ich otestovať po hernej aj zdravotnej stránke. Dôležité ale je, či ten chlapec sa sem prišiel iba rozohrať pre iný klub a učí sa od hráčov, ktorí sú na Slovensku, alebo sem príde ako skúsený harcovník a naši sa od neho môžu niečo naučiť. Som o tom presvedčený, že tá druhá alternatíva u nás nie je. Ak kúpite hráča, ktorý je pripravený a vyzretý futbalista a prišiel sem po nejakom zdravotnom probléme, ostatní sa od neho veľa naučia. Ak sem ale chodia hráči niečo sa učiť, tak tá úroveň klubu je taká, aká je a klub herne ani výsledkovo nenapreduje. Ale vyskytnú sa aj náhody, že sem prídu mladí chlapci a niečo sa z nich stane. Aj spartakovec Abdulrahman Taiwo môže byť takouto náhodou. Ukazuje sa dobre a pre Trnavu by mohol byť prínosom.

Nielen futbal, ale celkovo slovenský šport zažíva ťažké ekonomické roky. Svitá mu na lepšie časy? - Bez podpory štátu ťažko. Najmä klubový šport výrazne poškodila pandémia koronavírusu. Bola to katastrofa a bola vidieť na každom klube, nielen na Trnave, nielen v poklese návštevnosti a aj v ekonomických príspevkoch. Reklamné balíky sa stenčili, nie je toľko sponzorského od firiem… a teraz sa k tomu pridala ešte aj energetická kríza. Kluby bez sponzorov neprežijú. Čím viac peňazí do klubu ide, najmä z toho podnikateľského prostredia, keď sú majitelia firiem ozajstní fanúšikovia klubu, tak ten klub potom prežije a rýchlejšie rastie do kvality.

Pomáhate Spartaku ešte aj teraz? - Áno. Napríklad moja firma prevádzkuje štadión, čo nás teraz po energetickej stránke stojí viac ako 800-tisíc eur. Sú tu aj iné náklady. Teraz sme napríklad menili hybridný trávnik za asi 150-tisíc eur. Robíme to každé dva roky a Spartak na to prispieva jednou dvadsatinou. Ostatné platím ja z toho titulu, že ten štadión je nádherný a je mi ľúto nechať ho zničiť len preto, že sa do toho nebude investovať. Trávnik tak vypipleme, že nemá na okolí konkurenciu. Navyše, je to aj štadión pre reprezentačné zápasy a chalani tam radi hrajú. Majú to odo mňa ako darček, aby mohli hrať na kvalitnej tráve, na kvalitnom štadióne, aby mali potrebnú pohodu.

Podporujete futbal aj niekde inde? - V menšom aj na Slovensku, vo väčšom v Česku. Tam, kde bývalý tréner Spartaka Pavel Hoftych pôsobí, tam sa snažím nejakým sponzorským prispieť. V Česku však máme veľa obchodných partnerov, takže je to podľa mňa prirodzené.

Trnavskí fanúšikovia tvrdia, že sú najlepší na Slovensku. Ste toho názoru aj vy? Predsa len ste kvôli ich nevraživosti z klubu odišli. - Už sa nedá tvrdiť, že sú najlepší fanúšikovia na Slovensku. Za éry Karola Peczeho a v tom období nimi určite boli. Vtedy sa s futbalom bavili aj tešili. Potom tam niektoré skupiny začali robiť veci nad rámec, no neznamená to, že sa to nedeje aj inde. Je to zrejme nejaký prirodzený vývoj spoločnosti, že sa to uberalo týmto smerom. Dôležité je, aby sa s tým každý klub vysporiadal. Mne už sa s tým nechcelo bojovať, lebo už mám svoje roky a mladší majú k týmto skupinám bližšie, aby s nimi dokázali komunikovať. Nemám voči nim žiadnu zášť. Sú, akí sú.

Čo vravíte na ich výtržnosti a najmä na pokuty, ktoré musel klub za nich platiť? - Tie pokuty boli vysoké nad 10-tisíce eur nebolo ich málo. Rozpočtu klubu chýba každé euro, ktoré vám niekto zoberie pre ľudskú hlúposť. Niektoré veci tí fanúšikovia ani nemysleli tak zle, ako zle dopadli. V eufórii futbalu si niektorí ľudia nevedia uvedomiť, čo z toho môže vzniknúť. Ale niektorých nie je hodné obhajovať. Na futbal by ani nemuseli chodiť, lebo mu viac škodia, ako mu pomôžu. Ale to je môj názor. Nebol som citlivý na to, čo po mne vykrikovali, lebo som to nepovažoval za podstatné, ale citlivý som bol na tie následky, ktoré klubu napáchali. Čo to klub stálo. V európskych súťažiach sme boli označení za recidivistu a mávali sme prázdny štadión. Keď sme v auguste 2018 hrali s Červenou Hviezdou Belehrad dôležitý odvetný zápas o postup do ďalšej etapy Ligy majstrov, mali sme prázdny štadión a možno by sme cez nich prešli. Futbal bez fanúšikov je zbytočné hrať. Oni na štadión patria, aj to burácanie južnej tribúny, len by bolo dobré, keby mieru zodpovednosti ten spíker prevzal na seba, že toto je už za čiarou a toto by sme už nemali robiť. Mal som aj názor, aby radšej na futbal ani nechodili, ale tá vytvorená atmosféra dokázala pohltiť všetkých a prejavovalo sa to aj na výsledkoch. Sami vidíte aj v zahraničných ligách, že hráči hecujú tribúny, aby burácali, že im to chýba, že im to dvíha sebavedomie. Najlepšie by bolo, ak by na trnavský štadión chodilo 15- až 20-tisíc ľudí. To by bolo ideálne a vtedy by ten futbal bol geniálny. Ale aj štyritisíc divákov je na slovenské pomery slušná návšteva. Preto tvrdím: ľudia, choďte na ten futbal, nielen na Slovan, ale aj na iných súperov a podporte tých hráčov. Ak ste fanúšik Spartaka tak choďte na všetky zápasy, nielen tie výnimočné.

Po prehre v Dunajskej Strede je už takmer isté že Spartak vypadol z boja o titul. Má podľa vás šancu aspoň obhájiť Slovenský pohár? - Ja som presvedčený o tom, že Trnava ešte v boji o titul nezložila zbrane a teraz doma nad Slovanom vyhrá. Mišo Gašparík poučí sa určite poučí z tých chýb, ktoré sa udiali na Slovane a chalani si vstúpia do svedomia. Keď sa dobre pripravia, Slovan to bude mať v Trnave ťažké a nevyhrá. Rovnako sa musia dobre pripraviť aj na Slovenský pohár a tiež ho môžu obhájiť. Spartak bude potom hrať veľmi dôležitú európsku súťaž. Mám pocit, že Spartak na to má a že to zvládne.

Čo vás najviac trápi na Spartaku po vašom odchode? - Trápi ma to, že Mišo Gašparík bol predtým dorasteneckým trénerom a teraz málo odchovancov zapája do seniorského tímu. Ak by sa situácia vyvinula tak, že by už Spartak o nič nehral, rád by som videl v áčku aj našich odchovancov. Určite sa tam nájdu šikovní chlapci. Lebo teraz mám pocit, že prednosť dostávajú len tí cudzí. A na odchovancov ľudia vždy radi chodievali pozerať.

Čo vám Spartak dal, naopak vzal? - Spartak mi nevzal nič, len mi dal. Skutočne. Žil som so Spartakom a bral som ho ako rodinu. Veľa chlapcom, ktorí ani nevyrastali v klube, sa tak dostal pod kožu, že o inom klube nehovoria, len o Spartaku, že tu zažili tie najkrajšie časy. To isté môžem povedať aj ja. Mimo rodinného života a iných aktivít som to najkrajšie v živote zažil so Spartakom. Vrele to odporúčam každému, kto sa môže zapojiť do takejto sféry športu, lebo zažije niečo zaujímavé, euforické, čo sa nedá zaplatiť a ani len tak okúsiť.