Unikátne zábery z pôsobenia Vladimíra Poóra v Spartaku si môžete pozrieť TU
Tento rok oslavuje Spartak storočnicu. Nemrzí vás, že ju neoslávite ako majiteľ klubu?
- Nie, no napriek tomu ju budem určite oslavovať. Som o tom presvedčený, že terajší majitelia nejaké oslavy pripravia a poteším sa s nimi. Patrí to k tomu. Spartak Trnava je na Slovensku veľké meno a tie oslavy si zaslúži. Verím, že budú pekné a rád na ne pôjdem. Na zápasy Spartaka totiž veľmi nechodím, lebo už nebývam v Trnave a ak som doma, tak všetok čas venujem manželke, deťom a vnúčatám. Ale teraz by som sa išiel rád pozrieť na derby so Slovanom.
Aké boli vaše najväčšie radosti či sklamania s klubom počas štvrťstoročia v klube?
- So Spartakom som prežíval len eufóriu. Každý, komu futbal vlezie pod kožu, vie, o čom hovorím. Tých 25 rokov som prežíval s radosťou. A sklamanie? Tak určite to bolo obdobie, keď sme mali koncom 90. rokov špičkové mužstvo po vedením Karola Peczeho a nevyhrali sme s ním majstrovský titul. Ale to bolo sklamanie pre všetkých fanúšikov, nielen pre majiteľov klubu či ľudí, ktorí vtedy boli pri futbale. A potom aj zápas Pohára UEFA s PAOK-om Solún v Grécku v sezóne 1997/98, keď sme vyhrávali 3:0 a napokon sme prehrali 3:5. Ale inak to boli krásne roky a dodnes na ne spomínam s radosťou.
Za tých 25 rokov ste do klubu vložili takmer 100 miliónov eur. Nebanujete za nimi?
- Že ma to stálo veľa peňazí, vôbec to nebanujem. Ja som aj čosi povinný tomuto regiónu vracať cez peniaze, lebo som tu nejaký podnikateľ. Robil som to preto s radosťou a bavilo ma to.
Vrátili sa vám tieto investície pri predaji klubu?
- Predajom klubu sa investície doň vložené nikdy nevrátia. To je len naivná predstava, že naše kluby sa predajú ako teplé rožky. To nie sú Real Madrid alebo Manchester United. Buďme radi, že sa tie kluby držia a že sa dokážu vysporiadať s dlhmi a že to nie je u nás katastrofické. Výstrahou môže byť napríklad Senica. Ja som vždy tvrdil, že ak Spartak niekomu odovzdám, tak to nebude nijaký zmrzlinár, lebo tak dopadol 1. FC Košice. Nový majiteľ to po roku zabalil, nechal to tak a futbal tam spadol výrazne hlboko a dodnes nie je medzi elitou. Hľadal som ľudí, ktorí by boli hodní Spartaka Trnava a som šťastný, že som našiel chalanov, ktorí sú pre klub tým najlepším riešením. Spartak sa stále drží v tých horných priečkach a oni robia všetko pre to, aby to tak bolo. Súrodenci Drobní robia celkom slušnú prácu a som nadmieru spokojný. Ale ja som si bol už vtedy istý, že to dokážu, lebo po nich sú vidieť ekonomické výsledky z podnikania. Ak klub zveríte ľuďom, ktorí sú čestní a hľadajú cestu, ako to robiť kvalitne rozumným spôsobom, tak nemôže dôjsť k čiernym scenárom, akými bol slovenský futbal svedkom. Keby ich nepribrzdila korona, tak by Spartak bojoval o majstra ligy.
